Definovať expresionizmus jednoducho a jasne je nemožné. Význam termínu sa v minulosti menil a často sa vzťahoval na veľmi rozdielne diela a aj dnes sa pod tento pojem zahrnuje pomerne veľa prác, ktoré majú z formálneho hľadiska zdanlivo málo spoločného. Natoľko rozdielne diela by mohla spájať ich duchovná poloha, ich zmysel, lenže nikdy nieje jasné, či ide o to, čo chcel vyjadriť umelec, či o účinok, ktorý vyvoláva v divákovi.

Expresionizmus sa označuje najčastejšie za „hnutie nemeckého pôvodu”, ale je isté, že sa toto slovo prvý raz vyskytlo vo Francúzsku a až potom v Nemecku, ale to tiež v súvislosti s Francúzskymi umelcami. Prvá výstava označovaná ako expresionistická sa konala v apríli 1991 v Berlíne na XXII. Výstave Secesie, kde v oddelenej miestnosti svoje práce vystavovalo 11 maliarov. Až do výstavy Sonderbundu v Kolíne nad Rýnom roku 1912 označovali kritici, umelci, ako aj kupci za expresionistické iba práce francúzskych maliarov. Ale na kolínskej výstave sa začalo pod pojem expresionizmus nepresne zaraďovať všetko čo prišlo po naturalizme a impresionizme, čiže celé moderné umenie. Také neprimerané rozšírenie pojmu neprinieslo nijaký osoh. Názov, ktorý označuje príliš veľa, neoznačuje nič presne, preto ho kritici neprijali, ale zato v publiku zanechali jednu z prvých nejasností, ktoré sa spájajú s tvorbou označenou týmto termínom.
Roku 1914 vyšla kniha novinára Paula Fechtera Der Expressionismus, v ktorej definuje expresionizmus ako protiklad impresionizmu, obranu intuície pred intelektom a citov pred remeselnou zdatnosťou.

V Slovníku cudzích slov je expresionizmus definovaný ako postimpresionistický umelecký smer na začiatku 20. storočia, vychádzajúci zo subjektívneho idealizmu, snažiaci sa stvárniť alebo vyjadriť vnútorné zážitky a predstavy, siahajúci po deformácii skutočnosti kvôli zvýrazneniu umeleckej sily výrazovosti, expresie umenia.