Aby sme mohli vychutnať v plnej kráse všetko, čo je na stole zobrazené , ignoruje perspektívu a rovinu. Tento prístup prebrali neskôr kubisti.-Zátišie s Amorom-Hráči kariet-Blankytná vázaViac ako umelcov vtedajšej doby ovplyvnil maliarov a celé umenie 20. storočia. Najväčší vplyv mal na slávnych moderných maliarov - Henriho Matissa, ktorý prijal jeho farebné schémy a škály a Pabla R. Picassa, ktorý pretvoril Cézannovu plochú kompozičnú štruktúru do kubistického štýlu.Počas jeho najtvorivejšieho obdobia bol ignorovaný a preto tvoril v izolácii. Nedôveroval kritike, mál len pár priateľov a vystavoval zriedkavo. Odcudzil sa svojej rodine, ktorá považovala jeho správanie za nevhodné a nepovažovala jeho umenie za revolučné.Vincent Willem van Gogh (* 30. marec 1853 - † 29. júl 1890)-Van Gogh vytvoril revolúciu v maľbe práve tým, že kládol dôraz na vyjadrenie pocitov, než len na obyčajné kopírovanie presného tvaru. Dlho po svojej smrti bol označovaný za postimpresionistu, pretože obdobie impresionizmu zavŕšil spoločne s Paulom Gauguinnom, Paulom Cézannom.

Van Gogh sa narodil v Zunderte, v Holandsku, 30. marca 1853 ako syn protestantského kňaza Theodora van Gogha. Vincentov otec bol protestantský duchovný, zatiaľ čo jeho matka pochádzala z rodiny maliarov a obchodníkov s umením. Väčšinu života sa Vincent orientoval na budovanie kariéry v cirkvi, omnoho viac ako maľovaniu; stal sa rýdzim maliarom až v 1880-81, keď mal 27 rokov. Dokonca sa prihlásil na teologickú Fakultu na univerzite v Amsterdame a na Školu praktického náboženstva v Bruseli. Napriek tomu, že ho ani na jednu z nich neprijali, nevzdával sa. V rokoch 1880 – 1885 Van Gogh býval v mestečku Borinage, kde sa stáva kňazom. V tomto období tvrdohlavo odmieta vlastníctvo akéhokoľvek majetku, je pokorný a trpiaci. Práve zimný pobyt v tomto chudobnom prostredí veľmi ovplyvnil jeho umelecké cítenie a Van Gogh tu našiel svoje pravé poslanie v umení. V Borinage tiež začína intenzívne študovať severských majstrov. Jeho obrazy v tomto období sú ako priamy odkaz flámskym majstrom 17. storočia tj. Tmavé a plné farieb zeme.

Van Gogh venuje pozornosť detailom, neobyčajným rysom tváre, rukám a ľudským výrazom. Hlboko si uvedomuje problémy sveta a ľudskej spoločnosti. Tu vytvoril v roku 1885 svoj obraz „Jedáci zemiakov“. V tom istom roku odišiel Van Gogh do Paríža. Pri svojej prvej návšteve, o 11 rokov skôr, bol okúzlený vôbec prvou výstavou impresionistických malieb. Tieto vzrušujúce a originálne diela rozozvučala skrytú strunu vo vtedy dvadsaťjeden ročnom van Goghovi a on zatúžil priblížiť sa svojim umeleckým vzorom. Usadil sa so svojim mladším bratom Theom, ktorý platil za oboch nájomné, v Paríži na Montmartri. Impresionizmus nevyvolal valný záujem parížskej verejnosti, a tak niektorí umelci opúšťali Paríž. Stále tu však bolo veľa tých, ktorí Gogha povzbudzovali a sústredili sa okolo neho. Pripomeňme napríklad Cézanna, Toulous-Lautreca a i.Dôverným priateľom sa stal predovšetkým Paul Gauguin, ktorý zdieľal rovnaký názor na to, že maľby sa majú odvíjať od vnútorných pocitov. Van Gogh však do tohto prostredia nezapadol, bol častejšie opitý ako triezvy a pitky zákonite speli k nekontrolovateľným výstupom.

Čoskoro sa rozhodol opustiť aj toto miesto. V jeho hlave sa zrodila ďalšia mánia, ktorú začal postupne vyvíjať. Zamiloval si japonské umenie a túžil tvoriť v krajine podobnej Japonsku a zabudnúť tak na rušné ulice Montmartu. V roku 1888 sa presťahoval do Arles na juhu Francúzska neďaleko Marseilles, to bolo práve to miesto, ktoré spĺňalo jeho predstavy. Čoskoro našiel podnájom a spriatelil sa s miestnymi ľuďmi. Pracoval až 16 hodín denne. Van Gogh začal snívať o založení kolónie umelcov. Prehovoril Gauguina, aby sa k nemu pripojil. Gauguin prišiel v auguste 1888,ale obaja umelci sa takmer okamžite dostali do sporov. Gauguin si o van Goghovi myslel, že je neporiadny a mrzutý a van Gogh pokladal svojho spoločníka za príliš arogantného. Rozdielnosť ich pováh vyvrcholila veľkou hádkou tesne pred Vianocami, keď van Gogh hodil svoj pohár s pitím po Gauguinovi a potom ho napadol britvou.

Vystrašený Gauguin utiekol, zatiaľ čo si van Gogh v záchvatu pološialenstva odrezal časť pravého ucha, ktoré vzápätí daroval parížskej prostitútke. Vtedy si uvedomil, ako blízko má ku šialenstvu. V máji 1889 bol z vlastnej vôle prijatý do ústavu pre duševne chorých v meste Rémy. V období vyrovnanosti mal povolené maľovať a stačil dokončiť 200 plátien za dobu o niečo viac ako rok. Po okolí bol známi ako „ten šialenec ľudia sa mu otvorene vysmievali. Nakoniec, keď už to ďalej nemohol znášať, sa odsťahoval z južného Francúzska. Na začiatku roku 1890 sa usadil severozápadne od Paríža v Auvers, meste obľúbenom umelcami. Prenajal si izby nad kaviarňou a ponoril sa do tvorby. Namaľoval neuveriteľných 70 obrazov za 70 dní. Táto horúčkovitá činnosť nemohla mať dlhé trvanie. V nedeľu 27. júla 1890 odišiel van Gogh z domu a strelil si do hrudníka. Podarilo sa mu dostať sa späť do svojich izieb, kde ležal celú noc. V utorok o jednej hodine ráno zomrel na následky zranenia, vo veku nedožitých 37 rokov. Zomrel ako neznámy umelec. Dnes je považovaný za jedného z najväčších maliarov 19. storočia.

VRCHOLNÉ DIELA: -Korunky v medenej váze – prejavuje sa tu vlastný vyjadrovací spôsob umelca-Výletná reštaurácia-Odpočinok-Portrét Eugéna Bochea – autor sa usiloval zachytiť niekoľkými líniami podstatu pohybu určitej ľudskej postavy a podať presný výraz určitej tváre-Izba van Gogha v Arles-Autoportréty-Večerná prechádzka -Slnečnice-Malé dedinčanky-Záhrada doktora Gacheta – obraz svojim kŕčovitým rukopisom i hrozivou atmosférou svedčí o umelcovom duševnom napätí-Slečna Gachetová v záhrade – obraz plný jemných farebných harmónií skĺbený s prudkými vírivými ťahmi, ktoré svedčia o umelcovom vnútornom nepokoji-Portrét doktora Gacheta-Kostol v Auvers-Jedáci zemiakov, 1885,-Štyri odtrhnuté slnečnice, 1887-Hviezdna noc, 1888-Pole s cyprišami, 1889 -Autoportrét, 1890-Autoportrét, 1888 -Vincent van Gogh, vlastný portrét, 1886-Polia pšenice pod hroziacimi mračnami, 1890-Arlesianka (1888)-Kaviareň v noci, 1888-Slečna Gachetová pri klavíri, 1890Van Gogh je zaujímavý tým, že v psychickom napätí dokázal vytvoriť naj- lepšie diela svojho života.

Zaslúži si poklonu, lebo jeho diela vyžarujú zvláštnu energiu a predovšetkým sú ľahko spoznateľné. Svojím poňatím reality významne ovplyvnil najmä umenie prvej polovice 20. storočia. Vôľou vyjadriť vlastné pocity sa stal mimovoľne jedným zo zakladateľov nastupujúceho umeleckého smeru – expresionizmuVincent van Gogh vytvoril všetky svoje vrcholné diela v posledných piatich rokoch svojho života, tj. v relatívne malom časovom rozpätí desiatich rokov to bolo približne 900 malieb a 1 100 kresieb. Pracoval úporne. Dnes je považovaný za jedného z najväčších majstrov maliarskeho umenia všetkých dôb. Po jeho smrti však jeho sláva stúpala závratnou rýchlosťou, najmä po výstave v Paríži 17. marca 1901 (11 rokov po van Goghovej smrti). V roku 1987 si neznámy zberateľ kúpil na aukcii jeho obraz Slnečnice za 22,5 milióna libier.Autor sám krátko pred svojou smrťou v roku 1890 predal iba jeden z nich- obraz s názvom „Vinice v Arles“, iba za smiešnu čiastku 400 frankov. On bol vždy nesmierne chudobný. Jeho jediným príjmom bola súkromná apanáž u už spomínaného brata Thea.