Vtedy ho matka odváža do rodinného sídla. Umiera v jej v náručí 9. septembraNAJZNÁMEJŠIE DIELA: -Grófka Adéle de Toulouse-Lautrec-Jockeyovia v Longchamp-Plagát pre Aristida Bruanta-Gabriel Tapié de Celeyran – umelcov bratranec zobrazený s veľkou ľahkosťou a prirodzenosťou-Jeanne Avrilová-May Belfortová-La Goulue-Yvette Guilbertová klaňajúca sa divákom-Klaunka Cha-U-Kao – jej meno znelo „chahut, chaos“ tzn. „zmätok, chaos“-V salóne – obraz vznikol na podklade mnohých štúdií slečien z verejného domu na ulici des Moulins-Toaleta – skica olejom k cyklu litografií nazvaného Ony, v ktorom dal umelec svojim modelom pôvab a pokojnú istotu antických bohýň-Angličanka z Le Star-Zrkadlo-Modistka-Plagát La Goulue a Valentin-le-Désossé. Dvojica umelcov je na vrchole svojej životnej dráhy. V popredí je Valentinova polofigúra ako šedozelená mihotavá silueta v profile. Plošné vyfarbenie ju potláča, no práve touto štylizovanou kresbou vnútorných obrysov prostredníctvom škvŕn je zdôraznená. Čiastočne zakrýva partnerku, ktorá za Valentinom víri v tanci.

La Goulue je jediná zobrazená „patrične“, teda nielen ako silueta. Pritom aj jej zjav je výtvarne zjednodušený a rafinovane zasadený do celkovej kompozície. A nad tým celým sú písmená signalizujúce, o čo tu ide: ide o Moulin Rouge, kde vystupuje La Goulue a kde sa každý večer tancuje. Tento plagát preslávil Lautreca doslova cez noc. Parížske steny ním boli obsypané. V októbri 1891 maliar píše svojej matke: „Môj plagát dnes nalepili na steny a ja budem onedlho robiť ďalšie.“ Lakonické slová, ktorých výtvarný dôsledok bol efektný ako úder na bubon. Strhol lavínu nového nadšenia. Plagát – to tu ešte nebolo, a Paríž už zažil kadečo. Pravda, litografia už mala za sebou storočnú históriu, ale s Lautrecom prišiel nový životný štýl.-Plagát Moulin Rouge sa stal najslávnejším plagátom v dejinách umenia. V jeho pozornosti sa objavovali hviezdy, ktoré vo vychýrenom lokáli na Montmartri účinkovali: tanečnica Jane Avrilová, šansoniéri Yvette Guilbertová a Aristid Bruant, speváčka May Belfortová, tanečnica May Miltonová.

Za všetkých spomeňme aspoň vyznanie Jane Avrilovej venované Toulouse-Lautrecovi: „Za slávu, ktorej sa teším od chvíle, keď sa objavil váš prvý plagát pre mňa, môžem nepochybne ďakovať vám.“-Angličan v Moulin Rouge, obraz, ktorý je nepriamo posudzovaný aj ako autoportrét. Ako šľachtický potomok dobre vedel o zmyselnosti a žiadostivostiach driemkajúcich pod panskou fasádou tohto svetáka. On, ktorý pre svoj telesný hendikep mohol u žien dosahovať len skromné či pochybné úspechy, sledoval svet zdravých z pozície outsidera. Tých, ktorí sa zabávajú, rozhadzujú mladosť alebo peniaze, nesú na trh svoju kožu alebo sa zmocňujú „čerstvého mäsa“.Život tohto umelca ničil, ale postavil mu i pomník na panteóne svetovej maľby. Pád z koňa v detstve mu pripravil trpasličí vzrast.Spod ochrany svojho šľachtického sídla vyrazil do bujarého sveta parížskej zábavy. Stal sa kronikárom divadla života. Maľoval jeho odvrátenú tvár. Viedol sebazničujúci život. Henri de Toulouse-Lautrec sa dožil necelých 36 rokov. Zanechal nezmazateľnú stopu. Lautrec chodil do lokálov na Montmartri aj preto, že sa chcel rozptýliť a prehlušiť pocit človeka z okraja spoločnosti. Každý večer posilňoval vizuálnu pamäť zachycovaním podnetov a ich pôsobenia. - spolu prežíval tak scény, v ktorých strede stál iný človek. Lautrec mal pôžitok z pohľadu na zhon, vzruch, krásne ženy, na mihotanie farieb a svetiel.

Cestu parížskych umelcov sprevádzalo a usmerňovalo viacero vedúcich aj nevýznamných osobností. Hlavným bol už spomínaný básnik Guillaume Apollinaire, ktorý podporoval každú avantgardu a zapájal sa do kultúrneho života mesta. Fungovanie avantgárd však ovplyvnili celú Európu, nie len Francúzsko. Nové myšlienky cítiť najmä v Nemecku, Taliansku a Rusku. V týchto odľahlejších častiach bolo riešením hlavne zakladanie skupín, ktoré sa k jednotlivým smerom hlásili, poriadali výstavy a združovali umelcov tvoriacich v zásadách príslušného smeru. Tak vznikajú spolky ako Die Brücke (Dražďany - Nemecko) so sklonom k expresionizmu. Skupina Der blaue Reiter (Mníchov – Nemecko) – nasledovali expresionizmus a z časti aj abstraktné umenie. Skupina OSMA ( Česko) a iné.Pod vplyvom Cézannovým, van Goghovým a Gauginovým používajú čisté a svietivé farby, ktoré pôsobia ako farebná explózia. Čisté farby sú nanášané na veľké plochy bez modelácie a tieňa. Na prapočiatku fauvizmu stáli Gauginove a van Goghove úniky od impresionizmu. Spolu s Cézannom , ktorého výraz geometrických foriem vyústil v nový smer - kubizmus sa stali vzorom pre prichádzajúcich umelcov.