Do svojich obrazov tiež často zakomponovával levie hlavy, mravce, slimáky, muchy a lúčne kobylky, z ktorých mal strach. Často zobrazoval svoje nočné mory v reálnom prostredí, ktoré bolo uložené v jeho pamäti. Dokonca aj veľké koncertné krídla zobrazoval do prostredia útesov na základe svojich spomienok. Dalí sa začal zaoberať maľovaním „tvrdých“ a „mäkkých“ obrazov približne okolo roku 1930. Mäkké hodiny umiestňoval do prostredia tvrdých skál a útesov. V tej dobe namaľoval obraz „Mäkké hodiny“. Znamenali pre neho obraz, ktorý bol súčasne agresívny, ale tiež mu hrozilo ochabnutie. Bol tiež silne ovplyvnený policami a zásuvkami a jeho práce z tej doby sú ich plné.

Jedným z charakteristických znakov jeho tvorby sa stali dvojité obrazy . Dalí rozvíjal optické triky používaním dvojitých až trojitých obrazov, ktoré niekedy až znásoboval donekonečna . Charakteristickým príkladom dvojitého obrazu je obraz s názvom „Trh na otrokov s miznúcou bustou Voltaira“. Je na ňom zobrazený Voltair, ktorého tvár sa stráca medzi skupinou ľudí. Dalí sa týmto druhom maľby snažil demonštrovať fyzický proces ľudského videnia, pri ktorom zrakové nervy tento obraz obracajú. Neskorá tvorba Salvadora Dalího mala prevažne gigantický charakter. V týchto obrazoch sa vyskytuje veľa dionýzovských postáv, ktoré sú výsledkom štyridsaťročného maľovania v rôznych štýloch. Kombinujú sa tu všetky druhy štýlov, ktoré Dalí dovtedy preskúmal. Sú to prevažne surrealizmus, akčné maliarstvo, tachizmus, geometrická abstrakcia, pop-art, op-art... Zomrel v roku 1989.

Ďalšie diela:
Portrét Luisa Buňuela, Iluminované slasti, Vytrvalosť pamäti, Metamorfujúca paranoická tvár oficiálneho prijatia, Afgano Invisible, Posledná večera.