Surrealizmus - Salvador Dalí

SURREALIZMUS

Bol širokým intelektuálnym hnutím, ktoré vzniklo na začiatku dvadsiatych rokov 20. storočia, dominovalo v rokoch medzi vojnami a nakrátko sa oživilo v období po druhej svetovej vojne. Vyvinul sa z dadaizmu. Duchovným domovom surrealizmu sa stalo Francúzsko a najmä Paríž, no jeho vplyv sa rozšíril po celom svete. Bol založený André Bretonom na prostriedkoch, ktoré sa zjavujú vtedy, keď do života prenikne iracionálno, nevedomie, spontánnosť, náhodnosť bez akejkoľvek systematickosti. Ide o okruh tém poskytovaných nevedomím, šialenstvom ,snami, náhodou, halucináciami, blúznením, ale aj humorom. Surrealizmus je opakom realizmu. Hlavnými predstaviteľmi výtvarného surrealizmu boli Salvador Dalí, Yves Tanguy, Max Ernst, René Magritte, Joan Miró, Hans Arp, a iní. Surrealistické hnutie bolo v podstate nejednotné. Max Ernst bol jedným z výtvarne najkultivovanejších surrealistických maliarov. Najväčším prínosom Salvadora Dalího bolo rozšírenie teórie surrealizmu o paranoicko-kritickú metódu v období tridsiatych rokov a súčasne bol aj najznámejším surrealistickým maliarom. Najprecíznejšie trojrozmerné objekty vytváral Yves Tanguy a nikdy pritom nepoužíval reálne objekty. René Magritte zasa využíval predovšetkým reálne, objektívne existujúce predmety.

Surrealizmus sa delí na tri obdobia. Prvé sa označuje ako intuitívne obdobie a začalo sa okolo roku 1920. Je charakteristické vierou vo všemohúcnosť myšlienky, anarchistickým stavom ducha a psychickým automatizmom. Druhé obdobie sa nazýva usudzujúce a charakterizuje ho zmena estetických a teoretických názorov. Tretie obdobie je možné pomenovať ako obdobie dezercie, je to obdobie po druhej svetovej vojne a vyznačuje sa návratom k heglovskej filozofii. Spoločným znakom všetkých surrealistických diel bola vždy spontánnosť, bezprostrednosť vyjadrovania, provokatívnosť a potreba šokovať. Už od začiatku tridsiatych rokov poznáme dve základné podoby surrealistického výtvarného prejavu. Veristická surrealistická maľba sa opiera o priestorovú konkretizáciu vnútorného modelu. Počas prechodu od surrealistickej veristickej maľby k absolútnej maľbe, bolo možné nájsť ďalších dvoch maliarov, ktorí sa hlásili k surrealizmu. Týmito maliarmi boli Wilfredo Lam a Matta. V absolútnom surrealizme sa mohli bezprostredne uplatňovať princípy psychického automatizmu. Surrealizmus priniesol vo svojej umeleckej tvorbe veľa nových vyjadrovacích prostriedkov a tvorivých metód. Bola hlavne o potrebe sebavyjadrovania, ktorá viedla k naliehavému vyjadrovaniu ľudských vzťahov. Surrealizmus však patril k najvýznamnejším lit. a umelec. hnutiam v 20. storočí. Zmenil intelektuálny charakter našich čias a jeho dedičstvo naďalej formuje spôsob, akým sa pozeráme na svet a svoju rolu v ňom.


SALVADOR DALÍ

Salvador Dalí sa narodil 11. mája 1904 v španielskom meste Figueras pri Gerone, kde bol jeho otec notárom. Meno Salvador dali rodičia pôvodne jeho bratovi, ktorý zomrel o tri roky skôr, ako sa narodil. Ako 6-ročný namaľoval svoj prvý obraz, krajinku, ktorú sám neskôr charakterizoval ako „Dieťa na prechádzke v daždi lastovičiek“. V roku 1912 nastúpil do školy vo Figueras, kde ho viedol učiteľ Esteban Traiter. O 2 roky neskôr sa stal žiakom školy Bratstva kresťanského učenia. V tomto období sa spoznal s rodinou Pichotovou. Ramon Pichots Dalího usmerňoval a rozvíjal v ňom cit pre umenie. Z tejto doby pochádza obraz „Choré dieťa“. Dalího raná tvorba patrí k najvýznamnejším artefaktom surrealizmu.

Na základnú školu chodil vo svojom rodnom meste. Učeniu sa veľmi nevenoval a jeho vysvedčenia vzbudzovali u jeho rodičov zhrozenie. Mal radosť z násilia. Tešilo ho napríklad zhodiť priateľa z mosta, alebo kopnúť do hlavy svoju trojročnú sestru. Inokedy sa s nepochopiteľnou rozkošou hádzal dolu schodmi. V desiatich rokoch sa začal venovať impresionizmu a v štrnástich rokoch obdivoval Pompiers. Pompiers boli akademickí maliari devätnásteho storočia. Dalí predal svoje prvé dva obrazy už ako pätnásťročný.

Počas svojho impresionistického obdobia tvorby, vo veku sedemnástich rokov obdivoval Renoira. Prvú výstavu mal spoločne so svojimi spolužiakmi v Galérii Josepha Dalmana, kde vystavoval osem svojich obrazov, keď mal osemnásť rokov. V roku 1920 sa definitívne prestal venovať impresionizmu a začal sa zaujímať o futurizmus a až vo veku dvadsaťštyri rokov sa začal naplno venovať surrealizmu. Na začiatku zobrazoval vo svojich obrazoch hlavne svoju rodnú krajinu Katalánsko. Jeho láska k rodnému kraju sa nezmenila a Katalánsko zobrazoval v pozadí skoro každého obrazu. V roku 1933 sa v jeho obrazoch začali vyskytovať témy ako „jedlá krása“ a „secesná architektúra“, ktoré často spájal. Dalího fascinovalo jedlo ako objekt maľovania. Jeho cieľom bolo urobiť systematický rozvrat logiky a aj preto neskôr vydal v surrealistickom časopise Minotaure článok o jedlej kráse. Vo svojich dielach často využíval antropomorfizmy, rôzne výrastky, skamenené a skostnatené predmety. Tieto témy prichádzajú v podobe prírodných živlov, neviditeľných hárf alebo ako predmet meditácie. Inšpiráciu k nim čerpal hlavne z prostredia skál pri pobreží Katalánska.
 Do svojich obrazov tiež často zakomponovával levie hlavy, mravce, slimáky, muchy a lúčne kobylky, z ktorých mal strach. Často zobrazoval svoje nočné mory v reálnom prostredí, ktoré bolo uložené v jeho pamäti. Dokonca aj veľké koncertné krídla zobrazoval do prostredia útesov na základe svojich spomienok. Dalí sa začal zaoberať maľovaním „tvrdých“ a „mäkkých“ obrazov približne okolo roku 1930. Mäkké hodiny umiestňoval do prostredia tvrdých skál a útesov. V tej dobe namaľoval obraz „Mäkké hodiny“. Znamenali pre neho obraz, ktorý bol súčasne agresívny, ale tiež mu hrozilo ochabnutie. Bol tiež silne ovplyvnený policami a zásuvkami a jeho práce z tej doby sú ich plné.

Jedným z charakteristických znakov jeho tvorby sa stali dvojité obrazy . Dalí rozvíjal optické triky používaním dvojitých až trojitých obrazov, ktoré niekedy až znásoboval donekonečna . Charakteristickým príkladom dvojitého obrazu je obraz s názvom „Trh na otrokov s miznúcou bustou Voltaira“. Je na ňom zobrazený Voltair, ktorého tvár sa stráca medzi skupinou ľudí. Dalí sa týmto druhom maľby snažil demonštrovať fyzický proces ľudského videnia, pri ktorom zrakové nervy tento obraz obracajú. Neskorá tvorba Salvadora Dalího mala prevažne gigantický charakter. V týchto obrazoch sa vyskytuje veľa dionýzovských postáv, ktoré sú výsledkom štyridsaťročného maľovania v rôznych štýloch. Kombinujú sa tu všetky druhy štýlov, ktoré Dalí dovtedy preskúmal. Sú to prevažne surrealizmus, akčné maliarstvo, tachizmus, geometrická abstrakcia, pop-art, op-art... Zomrel v roku 1989.

Ďalšie diela:
Portrét Luisa Buňuela, Iluminované slasti, Vytrvalosť pamäti, Metamorfujúca paranoická tvár oficiálneho prijatia, Afgano Invisible, Posledná večera.