Hudobné baroko_

Vznik názvu od portugalského slova „barroco“ (perla nepravidelného tvaru, krivá perla)

Charakteristické znaky Baroka: prezdobensť, pompéznosť, veľkoleposť, nepravidelnosť, prehnaná dynamika, zložitosť, disharmónia detailov, iluzívnosť, patetickosť, honosnosť, dramatickosť.
Funkcia: -liturgická, spoločenská, slávnostná -hud. nástroje : flauta, píšťaly ,bubny,... - nový hudobný žáner - opera

Baroková hudba: V období Baroka (polovica 16.storočia,17. a začiatok 18. storočia) sa vyvinulo harmonické myslenie a s ním spojené používanie hudobných akordov. Jeden z najpopulárnejších hudobných druhov je suita, ktorá pozostáva zo sledu obyčajne tanečných skladieb (tanečná suita). Prvé opery (zhudobnené hry) vznikli v Taliansku na začiatku 17. storočia a ich hrdinami boli postavy z histórie alebo legiend. Opery mali často okázalú scénu, používali sa zvláštne efekty. Vtom istom období sa vo Francúzku začal vyvíjať balet, baletné výstupy boli často súčasťou opier. Toto obdobie prinieslo zmenu nielen slohovú, ale hlavne na prospech zvukového vyznenia celku tým, že namiesto melodického lineárneho systému prináša princíp horizontálno-vertikálny, t. j. melodicko-harmonický, ktorý sa vtedy stal základným princípom hudobného vývoja a platí od toho času až podnes.

Jedna z jeho foriem je recitatív. Pri ňom sa melódia a rytmus prispôsobili textu, ktorý bol zväčša citovo vypätý, dramatický – kde sa už objavujú príznačné črty barokového umenia. Stal sa základom najvýznamnejšieho barokového hudobného divadla. Vysokú umeleckú hodnotu dosiahla opera v dielach C. Monteverdiho, G. B. Pergolesiho a i. Prudkým vývojom prechádzala aj inštrumentálna hudba. Tu bol najvýznamnejšou novinkou princíp koncertu, ktorý doviedli do dokonalosti v Taliansku A. Corelli, A. Vivaldi a v Nemecku J. S. Bach a F. Händel. Aj vo Francúzsku sa skladali a uvádzali opery (Jean Baptiste Lully, 1632-1687). Nemecká hudba sa stala známou tvorbou skladateľov, ako boli Johann Sebastian Bach (1685-1750), autor organových a klavírnych skladieb, oratórií a pašií, Georg Friedrich Händel (1685-1759) a Christoph Willibald Gluck (1714-1787). Ďalší predstavitelia: Georg Fridrich Teleman (1681-1764), Jean Philippe Rameau (1683-1764), Robert Shumman (1810-1856), Václav Ján Tomášek (1774-1850), J. V. Stamic, J. Mysliveček, F. X. Brixi, J. J. Ryby, F. Couperin  


Johann Sebastian Bach (1685-1750, Nemec)

Rodisko- Eisenach. Pochádza z hudobníckeho rodu. Ako 10-ročný osirel. Ujal sa ho jeho 28 ročný brat. Stal sa popredným organistom, huslistom a čembalistom, stal sa znalcom hudobnej literatúry a stavby organov. Komponoval inštrumentálne a vokálne skladby. Bol geniálny skladateľ a orgánový virtuóz, hral bez nôt dlhé a krásne improvizácie. Jeho dielam a hre sa málokto vyrovná. Pôsobil vo weimarskej dvornej kapele. Vo Weimare skomponoval slávnu Passacagliu c mol pre organ a 45 orgánových chorálov - Knižočka pre organ. Po 9 rokoch opustil Weimar a stal sa dvorným kapelníkom v Köthene. Pre túto kapelu vytvoril veľa krásnych skladieb - napr. dva koncerty pre husle a orchester a mol, E dur ; Koncert pre dvoje husle d mol; šesť concertov grosso Brandeburské koncerty a Temperovaný klavír. Tu vznikla slávna Toccata d mol pre organ a Chaconne d mol z husľovej partity, ktorá udivuje tým, ako sa z jednoduchej melódie rozvíjajú jej najrozličnejšie spracovania v krásnom mnohohlase na sólových husliach. Takýto mnohohlas pre sólové husle nedokázal dodnes nikto skomponovať.

Posledným pôsobiskom J.S. Bacha sa stalo Lipsko, kde bol učiteľom hudby a organistom v kostole sv. Tomáša. Tu vytvoril mnoho cenných skladieb - napr. pre klavír Taliansky koncert F dur; Goldbergove variácie; Chromatickú fantáziu a fúgu d mol; Vianočné oratórium, omša h mol, Jánove a Matúšove pašie a veľa kantát.

Bol veriaci, vzdelaný a veriaci skladateľ. Bol dvakrát ženatý a mal 20 detí. Mnohí jeho synovia boli hudobný skladatelia. Všetci vyrástli pod otcovim velením, ale svojimi ideálmi sa prihlásili k klasicizmu.

Posledné roky strpčila Bachovi očná choroba -šedý zákal. Nakoniec oslepol. Zomrel v Lipsku. Po jeho smrti sa jeho skladby prestali hrať. O ich opätovné hranie sa zaslúžil Felix Mendelssohn - Bartholdy.


,,23.marca 1685. Syn p.Johanna Ambrosia Bacha, mestského hudobníka.

krstní rodičia: Sebastian Nagel, mestský hudobník v Gote, a Johann Georg Koch, vojvodský lesník

meno : JOHANN SEBASTIAN."

- takto je v preklade zapísané Sebastianovo narodenie v eisemanskej kostolnej matrike.