1. Ľudové zvyky a obyčaje

Neoddeliteľnou súčasťou slovenského ľudu boli oddávna výročné zvyklosti, ktoré sa odvíjali z magických obradov pravekých lovcov. Najvýznamnejšie boli predkresťanské slávnosti agrárneho charakteru pri príležitosti letného a zimného slnovratu a nového roka. Najmä roľníci sa snažili rôznymi obradmi priaznivo si nakloniť prírodné živly. Magické obrady boli rozšírené najmä medzi ľudovými vrstvami, ktoré sa tak snažili ovplyvňovať prírodné javy, duchov, či neskôr bohov. Množstvo takýchto úkonov sa uchovalo až do súčasnosti a mnohé z pohanských zvyklostí splynuli s kresťanskými tradíciami a obradmi.

Vianoce

Vianoce boli pôvodne sviatkami zimného slnovratu. 25. december bol považovaný za deň znovuzrodenia slnka. Od 4. st. bol tento deň ustanovený za deň narodenia Ježiša Krista. Predkresťanské vianočné tradície sa zameriavali na zabezpečenie zdravia, na pozitívne ovplyvňovanie prírody, ale aj na veštby a predpovede.

V prípravnom období Vianoc sa všetko čistilo, upratovalo, pralo, dôkladne sa čistil riad, nábytok. Počas vianočných sviatkov nesmeli visieť vyprané odevy, lebo by podľa povier do roka zomrel ich nositeľ.

Koledovanie, ktorého súčasťou bolo spievanie kolied s biblickými námetmi malo zas priniesť do domu šťastie v rodinnom živote.
Advent – predvianočné obdobie štyroch týždňov bol aj obdobím pôstu, ktorý sa končil na Štedrý deň. Štedrý deň, ktorý bol pôvodne oslavou začiatku zimného slnovratu, bol charakteristický magickými úkonmi počiatku. Izba sa v tento deň ozdobovala zelenou chvojinou alebo slameným stromčekom, neskôr ihličnatým. Pôvodne mal ochrannú funkciu, neskôr estetickú. Ihličnatý stromček sa zdobil jabĺčkami, orechmi, slamenými ozdobami, sušeným ovocím a nechával sa až do Troch kráľov. Tradičné obradové štedrovečerné jedlá boli – oblátka s medom, kapustnica alebo strukovinová polievka, opekance a neskôr aj ryba (v katolíckych rodinách) a huspenina, či iné jedlo z bravčoviny (v evanjelických rodinách). Štedrá večera bola spojená s množstvom úkonov a tradícií – pod obrusom bolo zrno z dožinkového venca, strukoviny, mak a peniaze, okrem jedla muselo byť na stole zo všetkého, čo sa v priebehu roka urodilo, gazdiná nesmela od stola odbiehať, nohy stola boli ovinuté reťazou, prestieralo sa o jedno miesto navyše – pre duchov zomrelých predkov, krížik na čelo medom, prekrojenie jablka, hádzanie orechov do kútov, konzumácia cesnaku.

Na Božie narodenie – 25. decembra sa celá rodina skoro ráno umývala vodou do ktorej sa predtým vložilo jablko (zabezpečovalo zdravie), peniaze (zabezpečovali blahobyt) a chren (sila). V domoch boli vítané len návštevy mužov, ženy vraj prinášali nešťastie.

Na Tri krále sa chodilo s hviezdou z kartónu pripevnenou na palici – aktérmi obchôdzky boli Traja králi a anjel.
Fašiangy

Trvali od Troch kráľov do Popolcovej stredy, ktorá býva 40 dní pred Veľkou nocou a začína ňou obdobie veľkonočného pôstu. Mágia fašiangov bola zameraná na úrodnosť ľanu a konope. Aby boli ľan a konope vysoké dievčence si zvykli rozpletať vrkoče a ťahať sa za vlasy. Počas fašiangov boli typické aj obchôdzky masiek, ktoré mali väčšinou zoomorfný charakter (medveď, turoň, koza, kôň), ale aj antropomorfný (Bakchus, kurina baba, sitárik, slameniak, baba s vajcami, masky povolania a pod.) Jednotlivé masky mali svoj význam a magický účinok. Medveď – symbol sily, turoň – vyváľaním v hnoji zabezpečil plodnosť a silu, kôň – symbol života a energie)

Vynášanie Moreny

Týmto obradom sa mal privodiť koniec zimy, privolať jar a zabezpečiť úspešný začiatok poľnohospodárskych prác. Morena sa vynášala buď na Smrtnú nedeľu (dva týždne pred Veľkou nocou) alebo na západnom a južnom Slovensku na Kvetnú nedeľu (týždeň pred Veľkou Nocou). V nedeľu po omši obchádzali dievčatá a niekde aj chlapci celú dedinu s figurínou zhotovenou z dvoch palíc v tvare kríža, obtočených slamou, oblečenou zväčša v sviatočnom ľudovom odeve. Po skončení obchôdzky z nej strhli šaty a naznak smrti ju zhodili do potoka alebo spálili.

Veľká noc

Druhým najvýznamnejším sviatkom kresťanského sveta, známym v celom Európskom kultúrnom svete sú sviatky Veľkej noci zasvätené vzkrieseniu Ježiša Krista. Korene tohto sviatku siahajú do minulosti staro¬židovského národa - k sviatku Pesah - trvajúcemu týždeň, viažucemu sa na le¬gendárny odchod židov z egyptského zajatia. Pesah bol pôvodne sviatkom jarného telenia dobytka, s obetovaním baránka duchom pastvín, neskôr oslavou žatvy, spojenou s konzumáciou pečeného ročného baránka zajedaného nekvaseným chlebom - macesom. V tradičnej kultúre sa Veľkonočné sviatky spájali s príchodom jari, so svätením zelených ratolestí, vody, potravín.

Na Kvetnú nedeľu sa' v chrámoch svätili zelené ratolesti (bahniatka), ktorým sa pripisovala magická moc pri liečení a ochrane domovov pred búrkou. Kvetná nedeľa je spomienkovým dňom na vstup Ježiša Krista do Jeruzalema, keď ho ľud vítal zelenými palmovými ratolesťami. Zelený štvrtok dostal názov podľa farby Olivovej hory, kde sa začalo Ježišovo utrpenie. V tento deň sa zaväzujú zvony a utíchajú až do Bielej soboty. Podľa tradície by sa v tento deň mali konzumovať pôstne "zelené jedlá" - zo špe¬nátu, zo žihľavy, púpavy, podbeľa a pod. Magickým používaním rapkáčov a klepáčov (pôvod v predkresťanskom období) malo byt' odohnané všetko zlo. Veľký piatok - deň umučenia Ježiša Krista, deň veľkého pôstu. Biela sobota dostala názov podľa bielej farby rúcha mladých katechumenov. Na Bielu sobotu sa tradovalo ranné umývanie v potokoch a studniach. Voda mala zmyť' choroby, upevniť zdravie, privodiť krásu, šikov¬nosť a šťastie.