Strecha sa skladala z krovu a strešnej krytiny. Najčastejšie sa stretávame s pultovou (tvorená jednou naklonenou rovinou, vyskytuje sa na menších hospodárskych stavbách napr. chlieve, včelíne, udiarni), sedlovou (tvorená dvoma šikmými rovinami, ktoré sa pretínajú v hrebeni strechy a vychádzajú z odkvapov, na kratších stranách je ukončená štítmi)
, valbovou (má odkvapy na všetkých štyroch stranách, je tvorená štyrmi šikmými plochami, ktoré sa pretínajú v štyroch nárožiach a vodorovnom hrebeni) a polvalbovou strechou (prechodná strecha medzi valbovou a sedlovou strechou, od valbovej strechy sa však líši tým, že u nej vzniká pološtít).

Typy obydlí

Najstaršie príbytky – zemnice – priestory vyhĺbené do zeme, ktoré boli prestrešené konštrukciou z guľatiny, pokrytou slamou, vetvami alebo doskami. V 13. – 15. st. boli zemnice nahradené nadzemnými stavbami.

Podľa pôdorysu boli najtypickejšími obydliami dvojpriestorové domy, ktoré pozostávali z dvoch častí- vstupnej – pitvor a izby. Ďalším vývinom vznikol trojpriestorový dom, keď pribudla komora alebo zadná izba.

K väčšine domov prislúchali aj hospodárske budovy, ktoré môžeme rozdeliť na dve skupiny:

1. chlievy – slúžili na prechovávanie zvierat – maštaľ, kurín, ovčinec
2. skladovacie priestory, kde sa vykonávali aj niektoré hospodárske činnosti, ktoré bolo potrebné vykonávať pod strechou- stodola, senník, pivnica, sýpka

Medzi ďalšie hospodárske budovy patrili udiareň, kôlňa voziareň, ale aj studňa.

Izba – hlavný obytný priestor, v nej bol sústredený celý život rodiny. V zime bola jedinou vykurovanou miestnosťou. Vstupovalo sa do nej cez pitvor. Pec bývala napravo od vstupných dverí a okolo nej boli lavice, ktoré slúžili aj na spanie. Diagonálne od pece býval tzv. svätý kút, ktorý bol kultovým miestom. Pozdĺž steny od dvora bola rohová lavica so stolom. Počet postelí závisel od veľkosti miestnosti. Odevy bývali väčšinou len prevesené cez visiacu žrď blízko pece, ak bolo dostatok priestoru ukladali sa do truhly a neskôr aj do skrine. Interiér izby sa postupne menil so zmenami spoločenských a hospodárskych pomerov. Život rodiny sa postupne presúval do kuchyne.

Pitvor – vstupný priestor do domu, chladná miestnosť bez ohniska. Zariadenie – lavica s nádobami na vodu, truhla na odevy, lavica na odkladanie riadu. Pitvor sa po prenesení ohniska z izby zmenil na tzv. čiernu kuchyňu – osvetlenie bolo zabezpečené len otvorením dverí.

Komora – uchovávanie potravín, odevov, náradia. Vhod bol z dvora alebo pitvora
Kuchyňa – slúžila najmä na prípravu jedál. Vznikla v priestoroch pitvora upravením ubitej podlahy na doskovú, osvetlením a prenesením sporáka. Neskôr bola súčasťou kuchyne aj chlebová pec, kredenc, stôl so stoličkami, ale aj posteľ a lavice. Pôvodná izba sa tak stala izbou parádnou.

3. Tradičný ľudový odev

Odev okrem základnej ochrannej funkcie spĺňa aj funkciu estetickú, symbolickú, rituálnu a reprezentačnú. Najstaršie druhy odevov boli vyrobené z dostupných materiálov, ktoré sa dali domácky spracovať – ľanové a konopné plátno, ovčia koža, či koža z hovädzieho dobytka. Výroba a neskôr i nákup odevu závisela od ekonomickej situácie obyvateľstva. Ľudový odev sa vyvíjal v troch etapách:

1. Svojpomocné zhotovovanie odevu z domácich surovín a textílií po domácky vyrobených
2. Rozšírenie materiálov aj o kupované suroviny
3. Prispôsobenie ľudového odevu mestskému odevu použitím nových strihov a materiálov

Vzhľad odevu bol podmienený aj prostredím v akom vznikol a regionálnymi zvláštnosťami. Sviatočný odev sa líšil od pracovného, nížinný od horského, aj napriek tomu sa však niektoré názvy a vzhľad odevov zhodovali.

Ženský odev

Rubáš – z ľanového, konopného a neskôr bavlneného plátna. Siahal od podpazušia alebo od pása pod kolená prípadne po členky. Jednodielny alebo dvojdielny.

Rukávce (oplecko) – prekrývali ramená a siahali do pol hrude alebo niže pása (podľa rubáša). Predný, zadný diela a rukávy boli nariasené a všité do úzkeho golierika. Rukáve mali rôznu dĺžku – po lakte, príp. po zápästie a bývali zdobené čipkou, či vyšívaním.

• Košeľa – z konopného alebo ľanového plátna. Prekrývala hornú aj spodnú časť tela.
• Sukňa – siahala zväčša pod kolená, obliekala sa na rubáš. Šila sa z viacerých dielov, niekedy bývala skladaná inokedy rovná. Vpredu bol pre lepšie obliekanie rázporok, ktorý prekrývala zástera.
• Živôtik – obliekal sa na rukávce. Bol zdobený nášivkami, gombíkmi. Patrí medzi novšie časti odevu.
• Pás – pôvodne fixoval zásteru a sukňu, neskôr bol ozdobným prvkom
• Čepiec – pokrývka hlavy vydatých žien.
• Šatka – pokrývka hlavy alebo cez plecia slúžila ako živôtik.
• Mužský odev
• Košeľa – šité z domáceho plátna. Pokrývala plecia, ruky, hruď alebo len jej hornú časť. Rukávy sa pri práci sťahovali zápästkami. Otvor pri krku bol rozšírený rázporkom. Nosila sa buď voľne alebo zakasaná do nohavíc Podľa regiónu boli rozlíšené strihom a spôsobom zdobenia.
• Gate – pokrývali spodnú časť tela. V lete sa nosili ako vrchný pracovný odev, v zime ako spodná bielizeň pod súkenné nohavice. Sviatočné gate bývali naspodku zdobené strapcami.
• Kožúšok – typická súčasť mužského odevu. Vnútorná strana bola chlpatá.
• Opasok – dôležitý odevný doplnok. Široký až 30 cm, zapínal sa podľa regiónu na 3 – 5 praciek. Pri práci s ťažkými bremenami chránil driekovú časť pred poškodením. Opasky vyrábali remenári a sedlári z hovädzej kože.
• Baranica – ochrana pred chladom z barančiny.
• Klobúk - rôzne tvarovaný, najčastejšie čierny. Vyrábali sa zložitou technológiou z plsti. Zdobené remienkami, stužkami, pierkami.
• Iné odevy – bunda, kabanica, kožuch, vesta, kabátik, čiapka.
• Detský odev
  Pri šití detských odevov sa využíval starší už obnosený materiál, ktorý bol jemnejší a nedráždil detskú pokožku. Prvým odevom dieťaťa bola dvojica plienok ovíjajúca hlávku a telíčko dieťaťa. Následne sa dieťa ovinulo povojníkom, neskôr zavinovačkou. Niekoľkotýždňové dieťa obliekali do košieľky, ktorá bola vzadu rozstrihnutá. Do tretieho roku deti nosili na hlavách čepčeky. Keď sa dieťa začalo samo pohybovať obliekali ho do košieľky siahajúcej až po päty. Na začiatku školskej dochádzky dostali deti odev, ktorý bol zjednodušenou formou odevu dospelého.

Obuv

Vytvorila sa obuv od jednoduchých foriem až po ozdobné topánky. Hovädzia a bravčová koža sa využívala pri výrobe krpcov, bôt a čižiem. Ovčia a kozia koža bola základom pri výrobe ozdobných čižiem, tzv. kordovánok. Zo súkna sa šili kapce a papuče. Drevo sa používalo pri výrobe drevákov.