Slama

Slama sa využívala ako pletivo najmä v oblastiach pestovania raže, nakoľko ražná slama bola na tieto Účely najvýhodnejšia. Využívali sa pritom jej pozitívne vlastnosti - schopnosť' tepelnej izolácie a ochrany pred navlhnutím.

Preto sa zo slamy robili - šili došky (malé zväzky slúžiace ako krytina), plietli košíky - ošatky na chlieb, zásobnice na múku, na sušené ovocie, perie, soľ, slamené Úle a pod. V niektorých oblastiach sa využívala Jen slama ražná, v iných sa používala aj slama iných obilnín. Slama určená na pletenie musela byt' zberaná ručne. Zo slamy sa plietlo rôznymi technikami. Najstaršou technikou bolo tzv.

Špirálové pletenie. Postup práce bol nasledovný: zväzok viacerých stebiel cepmi vymlátenej slamy sa obšíval Úzkym lubom zo štiepané ho vŕbového prútia, pričom sa špirálovito usmerňoval do požadovaného tvaru.

Nasledujúci rad sa upevňoval prešitím cez vrchné steblá predchádzajúceho radu. Pri pletení zo slamy špirálovým spôsobom sa používala kožená manžeta, ktorá umožňovala zachovať' rovnakú hrúbku prameňa slamy. Bodec napomáhal vytvoriť' otvor na prevlečenie luba cez predchádzajúci rad. Iným spôsobom spracovania slamy bola práca vrkôčkov (viď str. 79). Vrkôčik upletený z troch, príp. viacerých stebiel slamy sa následne zošíval, prípadne pretkával do požadovaného tvaru Pred samotným pletením sa slama bez listov a so zrezanými kolienkami namočila na 10-15 min. do teplej vody.

Ďalším spôsobom využitia slamy v minulosti bola výroba dekoratívno-užitkových alebo dekoratívnych predmetov, Na Slovensku to boli v niektorých oblastiach tzv. mušie raje , ktoré sa zostavovali z nastrihaných, prípadne aj pletených stebiel slamy a farebných papie¬rikov. Vrchnú plochu zvykli natrieť medom a muší raj zavesiť nad stôl, aby odlákal nežiaduci hmyz od sto¬lovníkov. Mušie raje ozdobovali príbytky aj v období vianočných sviatkov.

Šúpolie

Výroba z kukuričného šúpolia na Slovensku vznikla v 2. polovici 19. st. Dovtedy sa kukuričný list považoval za bezcenný odpad. Územný výskyt výroby bol ovplyvnený klimatickými podmienkami, preto sa s výrobkami zo šúpolia stretávame najmä na J a JZ Slovensku. Sortiment šúpoľových výrobkov – rohože, obaly na fľašu, mäsiarske tašky -cédre, podložky, košíky, sandále, bábiky.
Kvalita kukuričného šúpolia závisí od druhu rastliny – najvhodnejšie sú neskoré odrody s dlhým klasom a pukancové odrody. Kvalitné šúpolie – list primeranej hrúbky, šírky, dĺžky a čo najbelší.

Nepoužívajú sa vonkajšie drsné listy a najvnútornejšie jemné listy. Šúpolie sa zbiera v októbri a uskladňuje sa v papierových vreciach alebo zviazané do snopov. Pri pletení zo šúpolia sa využíva tenké stáčanie alebo hrubé stáčanie. Pletie sa na drevenej forme (plošné hranaté výrobky, podložky, košíky, tašky, klobúky. Od formy závisí budúci tvar hotových výrobkov. Šúpolie pred použitím namočíme do vlažnej vody, aby zmäklo a zvláčnelo. Listy však nesmú stáť dlho vo vode, lebo by stmavli a znehodnotili sa. Z listov odstrihneme tvrdý okraj. Pri výrobe bábik ďalej potrebujeme drôt, , vatu alebo polystyrén, pevnú niť, konopné vlákno a lepidlo.

Hlina

Hlina mala v tradičnej ľudovej kultúre veľmi široké použitie. Najmä v nížinných oblastiach, kde sú jej bohaté zásoby, sa hojne uplatňovala v staviteľstve. Dnes už pomerne zriedka nájdeme na dedinách domy z nabíjanej hliny a zriedkavé sú už aj stavby z tzv. surových tehál, ktoré sa tvarovali z hliny premiešanej so slamou a plevami. Najširšie sa však hlina uplatnila pri výrobe riadu. Hrnčiarstvo patrí k najstarším špecializovaným remeslám. Z hliny sa vyrábali hrnce všetkých druhov: na varenie, na úschovu potravín, krčahy, džbány, čutory na prenos tekutín, misy, taniere, pekáče i riadiného hospodárskeho charakteru ako sú kahance na osvetľovanie, napájadlá pre hydinu a iné. Hrnčiarska výroba sa sústreďovala do oblastí s dobrými ložiskami hliny a dreva na pálenie, napríklad na západnom Slovensku, v Honte, Gemeri, Liptove, na Orave a v Zemplíne.