referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
František
Utorok, 4. októbra 2022
Ľudová kultúra
Dátum pridania: 17.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Yfka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 7 742
Referát vhodný pre: Iné (napr. kurzy) Počet A4: 22.2
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 37m 0s
Pomalé čítanie: 55m 30s
 

Kov

Najvýznamnejším spracúvaným kovom bolo nepochybne železo. Kováčstvo, ktoré tvorí najdôležitejšiu zložku pri spracúvaní kovov v ľudovej kultúre, vyžadovalo pomerne veľkú špecializáciu, poznatky technológie výroby, možnosť získania vzácnej suroviny a všestranne kvalifikovaného remeselníka. Preto kováčstvo patrilo aj na dedinách k tým druhom prác, ktoré sa prvé začali oddeľovať ako špecializované remeslá.

Aj tak dedinský kováč pomerne dlho mohol robiť len podradnejšie práce, najmä opravy železného náradia, zatiaľ čo nové výrobky mali povolené vyrábať iba cechoví kováči v mestách. V dedine býval zväčša len jeden kováč, ba v niektorých oblastiach bol iba jeden pre viacero dedín. Medzi ďalšie výrobky pochádzajúce z kováčskych dielní patria napríklad: obločné mreže, kovania dverí, kovové obločnica, svietniky, trojnožky pod riad. Osobitné miesto v spracúvaní kovov má výroba ľudových šperkov. Tu prevažuje výroba pre vlastnú spotrebu alebo pre potrebu najbližších. To boli výrobky ako doplnky odevu a účesu, spinky, gombíky, pracky, ihlice, hrebene a podložky účesov, prstene a čističe fajok.
Známym remeslom bolo aj drotárstvo. Jeho vznik nepochybne podnietila predovšetkým bieda Trenčianskej stolice, z ktorej sa grupovalo najviac drotárov. Podnetom k rozšíreniu drotárstva ako potulného zamestnania bolo i používanie hlineného riadu v dedinských domácnostiach. Drotovaním nadobúdal hlinený riad väčšiu trvácnosť. V súčasnosti sa drotárstvo využíva na výrobu dekoratívnych predmetov.

Drevo

Drevo je nepochybne jedno z najuniverzálnejších materiálov. Používalo sa na stavbu domu, jeho zariadenie a všetky pracovné nástroje.

Hoci sa lesy rozprestierali vo väčšej alebo menšej miere takmer po celom území Slovenska, predsa sa drevorubačstvo ako zamestnanie ľudu nerozvíjalo všade rovnako. S ťažbou dreva v minulosti nerozlučne súviselo, dnes už takmer nejestvujúce zamestnania, a to pltníctvo a uhliarstvo.

Pltníctvo bolo v minulosti popri povozníctve jediným spôsobom prepravy dreva na väčšie vzdialenosti. Neslúžilo však iba na prepravu dreva, ale aj iných výrobkov z hornatých častí Slovenska do úrodných nížin bývalého Uhorska. Zánik pltníctva spôsobila najmä konkurencia železníc.

S ťažbou dreva a s drevorubačstvom najbezprostrednejšie súvisí tesárstvo. Znalosť tesárskych prác sa uplatňovala predovšetkým pri stavbe domu. Na stavbe domu sa zúčastňovali všetci mužskí členovia blízkej i vzdialenej rodiny. Majiteľ s príbuznými si drevo sami vyrúbali, očistili, doviezli a podľa potreby napílili a okresali, pričom odborník vykonával iba najzložitejšie práce a dozeral na stavbu. Tesárskou technikou sa zhotovovali aj základné časti tradičného vnútorného zariadenia vidieckych domov. Najmä menšie kusy nábytku ako lavice, sedačky, poličky, zariadenia pitvorov, komôr a kolíb. Výrobou nábytku a drevených nástrojov sa sezónne zaoberali najmä mlynári. Pri spracúvaní dreva boli odborníkmi a vyznali sa v rozličných tesárskych, truhlárskych, stolárskych, tokárskych a konštrukčných prácach.

Drevo bolo všestranne využiteľné, čo dokazujú aj niektoré tokárske výrobky ako predovšetkým praslice a kolovrátky, ale aj hudobné nástroje ako rôzne píšťaly, fujary či husle.

6. Textil

Spracovávanie textilných vlákien na priadzu, tkaninu, pleteninu, alebo čipku prešlo dlhodobým procesom vývinu. Základnými textilnými surovinami na výrobu textílií bol ľan. konope a vlna. Tieto suroviny sa spočiatku spracúvali v rámci domáckej výroby, neskôr aj remeselne.

Ľan siaty patrí k najstarším technickým rastlinám. Ľan sa pestoval nielen pre textilné vlákna, ale aj pre olejnaté semeno. z ktorého sa lisoval olej.

Konopa siata patri podobne ako ľan k najstarším a najrozšírenejším technickým rastlinám Ľan sa vysieval v apríli - máji, konope v máji okolo Žofie. Ľan sa po dosiahnutí potrebného stupňa zrelosti zberal vytrhávaním. Konope sa zberali v dvoch termínoch, dvomi spôsobmi:. Samčie - tzv. poskonné, ktoré mali vlákno jemnejšie a tenšie, sa vytrhávali koncom júla a samičie - tzv. matečné sa kosili začiatkom septembra.

Po vysušení sa rastliny zbavili lístkov a semien. Nasledovalo močenie v močidlách. Následne sa vyplákali a dali sušiť. Nasledovalo pobíjanie palicou, piestami, tĺkom na kameň aby sa dalo ľahšie lámať. September, október boli mesiacmi lámania na lámačke jednozubej trlici, pričom sa oddeľovalo drevité pazderie. Česanie ľanu a konope slúžilo na odstránenie posledných zvyškov pazderia a na oddelenie a urovnanie vlákien. Česalo sa na šteti..

Vlna sa získavala v minulosti najmä strihaním oviec. Ovce sa strihajú dvakrát do roka. Zimná vlna tzv. jarná striž býva kvalitnejšia nakoľko je dlhšia, hustejšia a mastnejšia, ako letná. Ak sa ovce pred strihaním nekúpali, musela sa ostrihaná vlna prať, väčšinou v potokoch naložená vo vreci udieraním piesta. Aby sa vlna nadmerne neodmastila, prala sa bez použitia pracích prostriedkov. Po vysušení nasledovalo krampľovanie - česanie. Krample tvorila dvojica dosák s rukoväťou, ktoré mali na jednej strane v koži osadené jemné husté háčky zahnuté jedným smerom. Vyčesané pláty vlny sa pri pradení súbežne s osou praslice navrstvili a upevnili šnúrkou.
 
späť späť   4  |  5  |   6  |  7  |  8    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Ľudová kultúra GYM 2.9962 953 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.