Technologické postupy výroby tradičných textílií

Z technologického hľadiska sa textílie aj v dávnej minulosti vyrábali v dvoch fázach. Prvou bola výroba priadze (pradením, druganím), druhou bola samotná výroba plošných textílií (tkaním, pletením, háčkovaním, atď.).

Pradenie je tradičný technologický postup spájania textilných vlákien pomocou zákrutu na priadzu. Najstarším spôsobom, zachovaným do nedávnej minulosti, bolo pradenie v ruke bez akýchkoľvek pomôcok.. Dokonalejším bolo pradenie pomocou vretena a kolovrátku. Pradenie na kolovrátku bolo 2-3 - krát rýchlejšie ako na vretene. vlákien, ktoré sa vyťahovali z kúdele upevnenej na praslici. Rovnako dôležité bolo rovnomerné skrúcanie priadze. Pradením sa zaoberali ženy od septembra do fašiangov. Vlákna používané na výrobu priadze sa upev¬ňovali na praslicu. Spočiatku sa robili praslice jednodielne ¬stĺpik sa zapichol do zeme. Neskoršie bol stĺpik pevne spojený s prísedkou, na ktorej priadka sedela.

Druganie bolo špeciálnou technikou výroby mäkkej, hrubej a málo pevnej vlnenej priadze pomocou drugy - kolovrátka. Druganím sa zaoberali najmä muži a bolo pomalšie ako pradenie.

Navíjanie upradenej priadze do pradien bolo nevyhnutné, aby sa mohla priadza oprať a súčasne zistiť jej množstvo. Na navíjanie sa používali motovidlá rôznych konštrukcií, od jednoduchého palicového po kolesové - poočítacie motovidia.

Pred ďalším spracovaním sa ľanová a konopná priadza vyvárala, podľa potreby bielila alebo farbila. Po vysušení sa priadze prevíjali z pradien na cievky - fajfy, pomocou zvíjačiek. Z pradena na zvíjačke sa navíjala priadza na cievku umiestnenú v kolovrate. Kolovrat sa uvádzal do rotačného pohybu pomocou kľuky v osi kolesa.

Snovanie - Cievky s navinutou priadzou sa zasú¬vali do fajfiara, kde boli umiestnené v 2 stĺpcoch po 5 - 6 cievok. Z fajfiara sa priadza snovala pomocou snovacej doštičky (piesta) na snovadlá, tvorené dvomi skríženými rámami na otočnom stojane.
Snovacia doštička bola pomôckou na zacho¬vávanie poradia priadzi pri snovaní, pričom priadze boli do dierok doštičky navliekané v rovnakom poradí, ako bolí na fajfiari.

Na snovadlách sa nasnovala osnova v jed¬nom kuse s počtom priadzí podľa požadovanej šírky tkaniny. Po nasnovaní sa osnova snímala postupne a viazala sa do vrkoča - retiazky, podobnej ako pri háčkovaní (rukou sa ťahalo ako háčikom).
Tkanie - vytváranie tkaniny pomocou pravouhlého kríženia priadzí osnovy a útku sa podľa druhu tkaniny robilo buď pomocou tkacej doštičky, ¬krosienok, tkacej debničky, kartičiek alebo tkáčskeho stavu - krosien.

Tkanie pomocou doštičky.

Technika tkania na doštičke (krosienkach) bola v minulosti rozšírená takmer na celom území Slovenska. Technika tkania bola najrozšírenejšia medzi ženami cigánskeho pôvodu, podľa ktorých boli pomenované aj ich výrobky - cigánske tkanice. Tieto bývali časťou ľudového odevu. Okrem využitia tkaníc pri odievaní, sa tkanice využívali aj ako pevné šnúry rôznych šírok. Osnovu tvorili priadze vedené otvormi v priečkach a medzerami medzi nimi. Osnova bývala aj niekoľko metrov dlhá. Pohybom doštičky nadol a nahor sa medzi priadzami vedenými otvormi priečok a medzerami vytvárala medzera (ziva), do ktorej sa pomocou paličky alebo latky s navinutou priadzou votkáva útok. Napnutie osnovy sa dosiahlo fixovaním jedného konca osnovy o pevný predmet (kľučka, noha stola, klinec), alebo o palec na nohe a druhého o pás výrobkyne.