Vznik názvu od portugalského slova „barroco“ (perla nepravidelného tvaru, krivá perla)
Charakteristické znaky Baroka: prezdobenosť, pompéznosť, veľkoleposť, nepravidelnosť, prehnaná dynamika, zložitosť, disharmónia detailov, honosnosť, dramatickosť.
Funkcia:
- hud. nástroje : flauta, píšťaly ,bubny,...
- nový hudobný žáner - opera
Baroková hudba: V období Baroka (polovica 16.storočia,17. a začiatok 18. storočia) sa vyvinulo harmonické myslenie a s ním spojené používanie hudobných akordov.
Toto obdobie prinieslo zmenu nielen slohovú, ale hlavne na prospech zvukového vyznenia celku tým, že namiesto melodického lineárneho systému prináša princíp horizontálno-vertikálny, t. j. melodicko-harmonický, ktorý sa vtedy stal základným princípom hudobného vývoja a platí od toho času až podnes. Jedna z jeho foriem je recitatív. Pri ňom sa melódia a rytmus prispôsobili textu, ktorý bol zväčša citovo vypätý, dramatický – kde sa už objavujú príznačné črty barokového umenia. Stal sa základom najvýznamnejšieho barokového hudobného divadla. Vysokú umeleckú hodnotu dosiahla opera v dielach C. Monteverdiho, G. B. Pergolesiho a i. Prudkým vývojom prechádzala aj inštrumentálna hudba. Tu bol najvýznamnejšou novinkou princíp koncertu, ktorý doviedli do dokonalosti v Taliansku A. Corelli, A. Vivaldi a v Nemecku J. S. Bach a F. Händel. Aj vo Francúzsku sa skladali a uvádzali opery (Jean Baptiste Lully, 1632-1687). Nemecká hudba sa stala známou tvorbou skladateľov, ako boli Johann Sebastian Bach (1685-1750), autor organových a klavírnych skladieb, oratórií a pašií, Georg Friedrich Händel (1685-1759) a Christoph Willibald Gluck (1714-1787).
Vivaldi Antonio
Antonio Vivaldi by bol dnes asi hviezdou populárnej hudby. V čase baroka ňou nepochybne bol. Niekoľko rokov bol obľúbeným skladateľom Benátok. Napísal takmer sto opier, najviac ho preslávili koncerty. Dodnes sa považuje za autora modernej podoby koncertnej hudby. Vivaldi by sa dnes dožil 325 rokov.
Vivaldi sa rýchlo vypracoval na uznávaného skladateľa. Dostal sa do divadiel, kde skladal opery. Stále sa však vracal ku koncertom. Najradšej skladal pre milované husle, ale nevyhýbal sa ani hoboju a fagotu. Každý mesiac dodal dva koncerty. Do konca života napísal takmer 500 koncertných skladieb.
Ako jeden z prvých začal svoje skladby vydávať. Notové zápisy mu tlačili v Amsterdame. Vďaka tomu sa talianska hudba dostala aj na sever Európy. Vivaldi tak urobil cestu svojim krajanom. Aj sebe otvoril dvere na cestovanie.
S hudbou sa dostal takmer všade. Skladal v Mantove, Ríme, Paríži, Drážďanoch, ale aj v obletovanej Prahe a vo Viedni. Ako uznávaného husľového virtuóza si ho vraj dokonca pozval samotný pápež.
Kým Vivaldi žil, mal úspech a často ho hrali. Nebol síce boháčom, hudbou sa však dokázal uživiť. Veľmi rýchlo po jeho smrti sa na jeho dielo začali všetci pozerať podobne ako Goldoni. Jeho skladby sa prestali hrať. Považovali ich za nemoderné a priemerné. A to aj napriek tomu, že ho obdivoval Johann Sebastian Bach. Ten dokonca upravil viac jeho skaldieb. Bachovi študenti to nechápali. Vivaldi ich nezaujímal, boli nadšení, čo z neho urobil Bach.
Do koncertných siení sa Vivaldi dostal takmer o 200 rokov neskôr. Začiatkom minulého storočia ho milovníci hudby objavili spolu s Bachom. Odvtedy sa hrá bez prestávky. Celý rok, všetky štyri ročné obdobia.
Klavír
Klavír sa vyvinul z čembala, ale na rozdiel od čembala interpret môže ovplyvňovať dĺžku tónov. Pokiaľ na čembale sa mohlo hrať buď iba po tichu alebo iba na hlas, klavír bol schopný dynamicky odstupňovať tón priamo intenzitou úderu. Z tohto vznikol aj názov klavíra – pianoforte ( piano – ticho, forte – nahlas ). Napriek pesimistickým predpovediam o úpadku o záujmu o klavír, si klavír udržal popularitu od svojho zrodu okolo roku 1750 až dodnes. Už dvesto rokov vyťukávajú skladatelia svoje prvé nápady na klaviatúrach a vzťah stotisíc detí k hudbe je kladne alebo záporne ovplyvnený ich úspechom v zápase s čiernymi ( 36 ) a bielymi ( 52 ) klávesmi klavíra. Už čoskoro po vynájdení piana sa začali objavovať virtuózni hráči na tento nástroj. Beethoven, Chopin, Liszt, Saint-Saënse, Bartók, Rachmaninov, Rubinstein – a toto je len zlomok z klaviristov – skladateľov, a tých , ktorí sami neskladali bolo stokrát viac.
Beethoven zahájil éru klavírnych virtuózov. Jeho klavírne sonáty, ktoré sú emocionálne hlboké, plné kontrastov medzi lyrizmom a vášňou patria medzi jeho najvýznamnejšie klavírne diela. Najznámejšie sú: Sonáta mesačného svitu, Patetická a Waldsteinská. Sonáty spolu s jeho koncertmi pre klavír a orchester patria aj dnes medzi stály repertoár koncertných umelcov. Chopin a Liszt sú najvýznamnejší klavírni skladatelia a virtuózi obdobia romantizmu. Obidvaja významne ovplyvnili hru na klavír. Chopin zasvätil celý život klavírnej tvorbe. V Etudách akoby vstúpil do samej duše klavíra. Etuda je vlastne technické cvičenie, avšak jeho etudy sú technicky brilantné a emocionálne pestré koncertné skladby. Najznámejšia je Revolučná etuda, ktorú skomponoval v apríli 1831 v Stuttgarte, po dobytí Varšavy Rusmi. Je to výbuch divokého zúfalstva. Chopinove Prelúdia patria k jeho najlepším dielam. Sú to skladby s ohromnou škálou štýlov a nálad. Najznámejšie je prelúdium Dažďové kvapky, ktoré podľa príbehu napísal inšpirovaný dažďom kvapkajúcim zo strechy. Nokturná písal Chopin celý život, a preto sú zreteľným svedectvom rozkvitania a dozrievania jeho štýlu.
Okrem už spomínaných skladateľov tvorili pre klavír ešte desiatky skladateľov, z ktorých väčšina bola aj virtuózmi v hre na tento nástroj. Boli to : Bach, Mozart, Schumann, Schubert a Grieg – obohatili klavírnu hru o štvorručné skladby, Alkan, Skriabin, Horowitz, Padawerski, a mnohí iní. Klavír bol tiež dôležitou súčasťou džezovej hudby. Z tejto oblasti spomeniem len dvoch, a to Georga Gerchwina, ktorý sa preslávil klavírnymi skladbami Rapsódia v modrom, Američan v Paríži a inými, a Scotta Joplina, ktorý nie je úplne typický džezový skladateľ, ale zato je tvorcom hudobného štýlu ragtime, ktorý je predchodcom džezu. Nesmrteľnú slávu mu priniesli skladby ako The Entertainer, Elite Syncopations, Weeping Willow, The Easy Winners a iné.
