(1770-1827)
-narodil sa medzi 14. a 16. decembrom 1770 v Bonne
-pochádzal z muzikantskej rodiny, starý otec bol kapelníkom a otec tenoristom v kurfirstskej kapele, mali 8 detí, 4 zomreli, prvý Ludwig zomrel hneď po pôrode, preto dali druhému synovi to isté meno
-jeho bratia Karl a Johann mu strpčovali celý život
-nadanie sa prejavilo v 5-tom roku života
-otec bol alkoholik, chcel z Ludwiga spraviť zázračné dieťa, lenže Ludwig nebol v detstve tak hudobne vyspelý ako Mozart
-pozitívny vplyv mal na neho jeho starý otec a milujúca matka
-ako 8 ročný mal prvý koncert
-jeho prvým učiteľom bol jeho otec a Francesco Rovantini (príbuzný)
-učil sa hrať aj na organe, husliach, čembale, klavíri, viole
-zaujímavé je, že na organe svojou hrou nikdy neprekročil hranicu priemernosti
-navštevoval ľudovú školu, neskôr gymnázium, kde sa naučil latinčinu, francúzštinu a taliančinu
-ako 10 ročný začína študovať u Christiana Gotlieba Neefeho -bonnský dvorný organista a kapelník
-vznikli jeho prvé kompozície: 3 sonáty, 9 variácií, rondo a klavírny koncert
-ako 13-ročný bol členom dvorného orchestra, hral na viole a čembale
-ako 14-ročný- dvorný organista, dostával plat
-ako 16-ročný bol vyslaný kurfirstom Maximiliánom Františkom do Viedne, aby pokračoval v štúdiách u Mozarta
-po krátkej dobe (pol roka) musel opustiť Viedeň a vrátiť sa k zomierajúcej matke
-Ludwigov otec ešte viac prepadol alkoholu, bol zbavený svojprávnosti, Ludwig sa musel stať hlavou rodiny
-rozmohla sa Fr. revolúcia, vládli nepokoje, nemohol sa vrátiť do Viedne
-pôsobil v kurfirstskom orchestri, zapísal sa na bonnskú univerzitu
-dozvedel sa, že zomrel len 35-ročný Mozart
-urobil dojem na J. Haydna, keď sa vracal z Londýna, prijal ho za svojho žiaka
-popri Haydnovi študoval aj u teoretika Johanna Albrechtsbergera a skladateľa Antonia Salieriho
-napriek tomu, že v prvých rokoch predvádzal svoje umenie a majstrovskú hru len v súkromných spoločnostiach, jeho povesť sa rýchlo šírila
-1796- navštívil Prahu (bol tam 5-krát), Berlín, Bratislavu, Norinberg, Drážďany
-jeho plynúca tvorba a objednávky ho zbavili finančných ťažkostí, v priamom zamestnaneckom pomere však nikdy nebol
-na jeho pokyn sa rozšírila klaviatúra do dnešných rozmerov
-obrat v živote- katastrofická choroba, ktorej príznaky sa objavili už v roku 1796- postupná strata sluchu vedúca k absolútnej hluchote
-najdramatickejšie obdobie života, pomýšľal na samovraždu- 1802- napísal Heiligenstadtskú záveť, na rehabilitačnom pobyte v severnom predmestí Viedne
-prvý verejný koncert sám usporiadal roku 1800, hral Mozartovu symfóniu, úryvok z Haydnovho Stvorenia, vlastný klavírny koncert, septet, voľnú fantáziu a 1. symfóniu
-medzníkom tvorby bola 3. symfónia Eroica, ako aj opera Leonora, premenovaná na Fidélio (nestretla sa s pochopením)
-1806-1808- tvorba 4. a 5. symfónie a iných závažných kompozícií
-1808- vestfálsky kráľ mu ponúkol miesto prvého kapelníka, no jeho šľachtickí priaznivci mu zaručili ročný príjem 4000 zlatých
-chcel sa oženiť so 17-ročnou neterou jeho doktora, odmietla ho
-k ženám jeho života patrili: komtesa Giulietta Guicciardi (napísal pre ňu klavírnu sonátu cis-mol, dielo 27, č.2-Sonáta mesačného svitu), komtesy Terézia a Jozefína Brunswickové, sestenice Giulietty, s ktorými sa stretol v Dolnej Krupej pri Trnave
-vysokovzdelaná Terézia Beethovena milovala, svadbe však zabránili stavovské rozdiely-venoval jej klavírnu sonátu Fis-dur, dielo 78, ktorú povýšil nad cis-mol
-1810- utiahol sa do samoty, ale ďalej tvoril- Wellingtonovo víťazstvo, Bitka pri Vittorii, 7. symfónia- Apoteóza tanca, kantáta Slávny okamih (pri príležitosti Viedenského kongresu)
-1813-zdanlivá menšia tvorivá aktivita pre problémy so synovcom Karolom, ktorého sa stal poručníkom po smrti brata Karola, v skutočnosti duševná príprava na jeho najväčšie diela- Missa solemnis a 9. symfónia
-popri komponovaní týchto diel, tvoril posledné klavírne sonáty, variácie na Diabelliho valčík, sláčikové kvartetá
-švédska Akadémia umenia ho prijíma za člena, Ľudovít XVIII. mu posiela zlatú medailu za Missu solemnis
-posledný pokus o verejné vystúpenie- 1822- znovuuvedenie Fidélia- na generálnej skúške zlyhal
-Viedeň bola uchvátená Gioacchinom Rossinim, preto chcel uviesť 9. symfóniu v Berlíne
-po prehováraní nakoniec odznela v máji 1824 v pochybnom podaní. Taktiež uviedol aj časti z Missa solemnis- úspech veľký, finančný výsledok malý
-horšie dopadlo druhé predvedenie 9. symfónie- utiahol sa do samoty
-prichádzajú návštevníci z celej Európy, on ich ochotne prijíma- G.Rossini, C.M.Weber, F.Liszt, F.Schubert, Carl Czerny
-od roku 1819 sa s ním dorozumievajú len formou konverzačných zošitov
-kruh priateľov sa staral o jeho potreby
-1825- chronické ochorenie pečene
-po návšteve brata Johanna, kde si musel platiť za malú a vlhkú izbietku, silne prechladol a dostal zápal pľúc, neskôr vodnatienku
-písal tu kvartetá, načrtol 10. symfóniu a rekviem
-synovca Karla umiestnili ako kadeta v pešiackom pluku istého poľského maršala
-chorobe podľahol 26.3.1827
-pohreb bol dojímavou manifestáciou, školy boli zatvorené, zúčastnili sa desaťtisíce Viedenčanov
Budem to počuť v nebi...
Láska si nárokuje všetko - a má na to právo.
Periodizácia tvorby:
1. do roku 1800- nadväzuje na Haydna a Mozarta, jasný a nekomplikovaný klasicizmus
2. do roku 1817- 2.,3.,4.,6.,7.,8.symfónia -inklinuje k individualite, voľne narába s formami a prináša komplikovanejšiu motivicko- tématickú tvorbu
3. návrat k polyfónii -5. a 9. symfónia, vrcholné obdobie
Prínos Beethovena:
-od Haydna prebral umenie motivickej práce, od Mozarta melodiku, ktorú naplnil ľudovým výrazom
-rozšíril orchester, pridal pikolu a kontrafagot
-delil tému, viac motívov, nechal ju doznieť, využíval pomlčky
-jeho hudba ako keby bola v niekoľkých súčastných pásmach, melódia v basoch, stredné hlasy v inej melodike
-témy postavené v kontrastne- otázka/odpoveď- napätie/upokojenie –táto tématika je základom jeho skladieb
-citeľnejší a zreteľnejší konflikt v SF
-emócie zo života
-venoval sa najmä inštrumentálnej tvorbe
-menuet zamení za scherzo
RYTMUS
-vychádza z pochodov francúzskej revolúcie, naturela francúzskej ľudovej piesne
-obľúbená je synkopa, bodkovaný rytmus
HARMÓNIA
-základom je klasická kadencia (rané obdobie), v strednom a vrcholnom období bola modulačne obohatená
-vrcholné obdobie využíva chromatiku -harmónia sa komplikuje, T sa odďaľuje disonanciami
-rýchle modulácie v chromatických tóninách
DYNAMIKA
-kopíruje rytmické vzruchy a melódiu skladby
-klavírny akord začatý v p a končiaci vo f
FAKTÚRA
-novátor SF - priradí Codu, vytvorí 5.-dielnu SF
+pomalá introdukcia
expozícia
rozvedenie
repríza
+veľký typ Cody
Dielo
*9 symfónií
*32 klavírnych sonát- Appassionata, Patetická, Mesačného svitu, Valdštejnská a Veľká sonáta pre kladivkový klavír
*variácie, rondá, bagately pre klavír
*10 husľových sonát- Jarná, Kreutzerova
*5 violončelových sonát
*2 romance pre husle a orchester
*1 husľový koncert D dur
*5 klavírnych koncertov- c mol, G dur, Es dur
*pre husle, violončelo a klavír Trojkoncert C dur, op.56
*16 sláčikových kvartet (Ramuzovské), sextet pre sláčik. nástroje a 2 lesné rohy
*4 klavírne kvartetá
*sláčikové kvintetá
*kvintet pre klavír a dychy, sextetá pre dychy, septeto pre sláčiky a dychy, okteto
*sonáta F dur pre lesný roh a klavír
*14 predohier pre symfonický orchester: Egmont, Zrúcaniny Atén, Leonóra, Coriolan
*opera Fidélio
*2 omše- Missa solemnis D dur
*balet Prométheus
*piesne, cyklus piesní Vzdialenej milenke
*kánony, kantáty (Slávny okamih), oratóriá(Kristus na Olivovej hore)
*7 zošitov ang., škót., írs. a waleských piesní
*fantázia pre klavír, zbor a orchester
a iné...dokopy 135 opusov a diela nezaradené
Symfónie
-obohatil symfonický žáner o skladby s hlbokým filozofickým zameraním
-inšpirácia pre každú z nich je iná životná udalosť
1. symfónia C dur op.21
-začal na nej pracovať ešte počas štúdií u Albrechtsbergera, dokončil ju v lete 1799
-premiéru mala 2.4.1800
-venovaná bola J.Haydnovi
-dirigoval Pavel Vranický
-svieža a radostná invencia poznačená úctou k Haydnovi a Mozartovi
2. symfónia D dur op.36
-dokončená na jeseň 1802, premiéra 5.4.1803
-existovali 3 partitúry, kým dosiahla trvalú podobu, ani s tou nebol Ludwig spokojný a kritizoval ju, dokončená až po 4.symfónii
-obdobie pomerne plné lásky, šťastia
-pre kritikov bola aj o pár rokov príliš novátorská, dlhá a vyumelkovaná
-zamenil menuet za rýchle scherzo
-cítiť v nej známky hluchoty- zúrivosť, skepsu
-písaná v Heiligenstadte
3. symfónia Es dur op.54 Eroica- Hrdinská
-pôvodne venovaná Napoleonovi, ako hold Veľkej francúzskej revolúcii, ale keď sa samokorunoval, zradil republikánske idei, Beethoven prepísal venovanie: človeku, ktorý sa mohol stať veľký, ale nikdy sa ním nestal
1.časť- v sonátovej forme
2.časť- smútočný pochod, hrávaný na pamiatku slávnych mužov všetkých národov, v rozvedení použil novú tému
3.časť-scherzo
4.časť- finále- použil contredance (tanec ang.pôvodu) z Prométhea
-predlžuje sa čas symfónie (3/4 hod.)
-pauza dostala formotvornú úlohu- tvorí napätie, očakávania
-boj jednotlivca
-heroicko- revolučná perióda, nový štýl kompozície
-premiéru mala 3.1.1805
4. symfónia B dur op.60
-dva roky po Eroice už vznikala 5. symfónia c mol, ale odložil ju
-prvé predvedenie až v marci 1807
–málo informácií, výsmech, nevšímavosť, vyznieva skoro romanticky svojou optimistickou atmosférou
-34 minút, v dnešnej dobe má veľa prívržencov
-hrdinský charakter súvisiaci z dielami z tohto obdobia- Fidelio, Koncert pre husle, Eroica
5. symfónia c mol op.67 Osudová
-krátka a rytmicky výrazná téma, základná idea osudu v celej prvej časti
-3.časť- scherzo –nedokončená, bezprostredne za ňou ide 4.č. - tzv. spojovacia hudba
-prvé skice z roku 1800, dokončená až v lete 1808
-premiéra 22.12.1808, na slávnostnej akadémii spolu s dielami: Klav. koncert G dur, Fantázie c mol, úryvky z omše C dur a 6. symfónia
-okamžite si získala uznanie a zaručila Beethovenovi nesmrteľnosť
-hlboká citová a dramatická výpoveď, mocný pátos, formálna ucelenosť
-boj s osudom, z ktorého Beethovenov duch vychádza ako víťaz
-“tak klope osud na naše dvere„..., najznámejšia symfónia
1.časť: boj s osudom
2.časť:variačná forma, meditácia
3.časť:príprava na záverečný boj- scherzo
4.časť:finále, začne v mol, končí v Dur
6. symfónia F dur op.68 Pastorálna
-má idylický charakter (pobyt na vidieku)
-časti majú programové názvy, ich obsah ich vystihuje- city, nie opis prírody
-vzchádza z rakúskej ľudovej piesne
1.Príjemné pocity pri príchode na vidiek
2.Scéna pri potoku
3.Dedinská zábava
4.Búrka
5.Pastierska pieseň
-rozširuje počet častí na 5
7. symfónia A dur op.92
-po niekoľkoročnej prestávke vznikli 7. aj 8. súčastne
-premiéra 8.12.1813 spolu s Bitkou pri Viktórii op.91
-apoteóza tanca (Wagner), pochod Dionýza, múdrosť Zarathustru, V chráme prírody
-prejav bytostne šťastného človeka, revolučnosť
8. symfónia F dur op.93
-radostný charakter, pripomína symfonickú tvorbu Haydna
-bez väčších ohlasov, dnes považovaná za jednu s najkrajších
-písal na pobyte v Linzi pri bratovi Johannovi
-má spoločný charakter so 7. symfóniou-zmysel života, pocit šťastia, úspechu; sama o sebe však predstavuje zbieranie síl skladateľa na jeho vrcholné dielo
-nazvaná V chráme ľudí
-návrat k menuetu
-má 26 minút
9. symfónia d mol so Shillerovou Ódou na radosť op.125
-po 10 rokoch od 8.symfónie
-1815-zrodila sa téma Scherza, podstatná práca- 1823, po ukončení Missa solemnis
-celková izolácia autora od sveta, nemal vopred určenú koncepciu diela!
-zbratanie ľudí, veľký myšlienkový obsah, boj ľudstva za svoje ideály
-hravá pri zlomových situáciách
-zavádza kantátové vokálne prvky do finále- tvorí vokálnu symfóniu
-scherzo už ako 2. časť, končí v Dur
-v 4.-tej časti odcituje témy všetkých predchádzajúcich
-jednota rôznorodých prvkov- recitativ, pieseň, chorál, variácie, fuggato (kontrapunktický štýl)
-autor textu: Friedrich Schiller
-premiéra 7.5.1824- pozitívny ohlas publika, ale kritici ju označili za najhoršiu
-spory utíchli až po prevedením R.Wagnerom v Drážďanoch roku 1842
-mimoriadna sláva, prvky zo všetkých predchádzajúcich symfónií
-má až 70 minút
10.symfónia- nedokončenáFIDÉLIO
-jediná opera
-3 hlavné postavy:
Florestan- šľachtic, ktorý sa vzoprie despotickému vládcovi
Pizzaro- despota a utláčateľ
Leonóra- manželka Florestana, ktorá sa ho snaží zachrániť
-Florestan je vo väzení, Leonóra sa prezlečie za chlapca Fidélia a votrie sa do väzenia ako pomocník žalárnika
-Florestan je odsúdený na smrť, ale nastane zvrat, príde kráľov minister
-námet vo fr.revolúcii
-libreto v nemčine, má hovorené dialógy
-2 dejstvá: 1. končí sa veľkolepou scénou, keď Leonóra v snahe uvidieť svojho manžela prehovorí žalárnika, aby prepustil väzňov na slnko. Ale ten je naďalej uväznený hlboko pod zemou
2. ária Florestana, tzv. väzenská ária
-napísal 4 predohry, tým, že bol symfonikom, inklinoval k programovému stvárneniu deja v koncertnom type predohry
-niekedy sa Leonóra III. hrá pred 2. dejstvom –je v nej vystihnutý celý dej
-opera komponovaná vo veľkej beethovenovskej forme
-pomalá introdukcia- Florestanova ária, témy odporu, väzenia, rozuzlenie, reprízy tém a Coda na oslavu víťazstva
-napísal viacero scénických diel, hrávajú sa len ich predohry: Egmont, Prométheus, Coriolanus
