ÚVOD
19. storočie zaznamenalo obrovské spoločenské zmeny v Európe i Amerike rozšírením industrializácie, ktorej výsledkom bol vznik veľkého bohatstva, koncentrujúceho sa v nových priemyselných a obchodných centrách. Metódy masovej produkcie vytvorili nielen úplne novú triedu robotníkov, ale tiež veľkú škálu produktov dostupnejších pre široké vrstvy. V dizajne predmetov sa 19. storočie stále obracalo k starým vzorom antiky, gotiky, renesancie, baroka alebo štýlu Ľudovíta XV. Európa bola na vrchole svojej slávy, vyššie a stredné vrstvy v každom štáte boli ochotné minúť neobmedzené množstvo peňazí na drahé predmety do domácnosti, ktoré dávali ich majiteľom pocit výnimočnosti a štýlovosti. Technický pokrok priniesol použitie železa v architektúre, nové procesy vypaľovania a glazovania keramiky a skla, galvanizácia a zavádzanie elektrického osvetlenia. Secesia bola prvým slohom, ktorý nemal korene ponorené hlboko v európskych dejinách. Naopak bol to prvý skutočne nový sloh 19. storočia. Práve to pomáha objasniť zápal, s akým sa presadzoval a rýchlosť s akou sa rozširoval. Charakteristické formy zvlnených línií sa z Anglicka rýchlo rozšírili po Európe všade s im vlastnou interpretáciou. Paríž a Nancy vo Francúzsku, Mníchov, Berlín a Darmstadt v Nemecku, Brusel, Barcelona, Glasgow a Viedeň, všetky sa stali centrami slohu, ktorý sa onedlho stal v Európe univerzálnym a so strediskami v New Yorku a Chickagu rovnako pôsobiacim i v Amerike. Výsledkom takejto širokej škály bol akýsi zmätok v terminológii a inšpiračných zdrojoch. Len spätný pohľad môže podať citlivejší obraz o danom období. Dá definovať ako reakcia na priemyselnú civilizáciu. Jeho princípy definoval Arthur Heygate Mackmurdo. Podľa neho nie je otrockým napodobovaním prírody, ale imaginatívnou tvorbou, ktorá v prírode hľadala svoje symboly. Secesia odmietla pravidlo rovnej čiary a pravého uhla a dávala prednosť prirodzenejšiemu pohybu. Jej zdrojom je línia, sínusoida. Pevnosť, hmota, trvácnosť, akékoľvek spojenie s hmotnosťou alebo stabilitou a pokojom sú v rozpore so secesným slohom. Zakrivená vlnitá čiara priniesla so sebou pocit vzdušnej ľahkosti, pôvabu a slobody. Bol to v podstate grafický dekoračný štýl, ktorý sa využil na predmetoch. Bezprostredným inšpirátorom secesného umelca bola príroda, najmä svet rastlín. Kvety, stonky a listy si vybrali pre ich vlnité siluety. Hoci ľalie, kosatce a orchidei patrili medzi najobľúbenejšie, ktorýkoľvek druh od paliem až po morské riasy poskytoval potenciál.