Hmyz a vtáky mnohých pôvabov a farieb prešli takým istým zjemňujúcim a štylizujúcim procesom. Tieto dekoratívne možnosti poskytovali aj zvlnené línie ženského tela, v kombinácii s dlhými rozpustenými a vlajúcimi vlasmi, ktoré mohli byť naaranžované vo fantázii kučier a vĺn. Téma ženy nositeľky duchovných hodnôt bola ťažiskovou témou. Farebnosť mala svoju symboliku. Žltá znamenala radosť, život, svetlo, modrá a zelená-neskutočno, fantaskno, čierna bola poslom ducha a biela sklamanou nádejou alebo smrťou. Napriek novým kvalitám secesie, ktoré sa vyznačovali antihistorizmom, niektoré vetvy komplikovanej a širokej štruktúry jeho koreňov boli zasadené do obrody minulých slohov. Ako inšpiračný zdroj slúžila neogotika-maľované sklo, vlnité tvary, Francúzsko sa nechalo ovplyvniť hravosťou, svetlými a jasnými tónmi rokoka 18. storočia (reakcia na ťažobu tmavých viktoriánskych interiérov). Inšpirovala sa i manierizmom a symbolizmom. Secesní remeselníci študovali umenie Japonska, Jávy, umenie moslimského sveta, ktoré malo podobnú tendenciu abstrahovať prírodné tvary a tvoriť ploché rytmické vzory. Príležitostne nachádzame aj vplyv umenia perzie, Turecka, Kréty a severnej Afriky. Secesia vznikala koncom osemdesiatych rokov 19. storočia a tvorivý vrchol dosiahla v nasledujúcej dekáde. V roku 1905 vlna tvorivosti poklesla a stala sa zriedenou polievkou v komerčnom dizajnérstve. Neskôr ju nahradila estetika, ktorá väčšmi zodpovedala novému storočiu. „Nové umenie“, ktoré sa objavovalo v Európe a v Spojených štátoch od druhej polovice 19. storočia, dostalo v jednotlivých krajinách rozličné názvy. Niektoré súčasné označenia slohu naznačujú spôsob akým sa rozširoval a zdôrazňujú jeho internacionalizmus. V Anglicku a Francúzsku to bol modern style, v Belgicku art nouveau, v Nemecku Jugendstil a Sezession, v bývalom Rakúsko-Uhorsku takisto Sezession, v Taliansku liberty, v umeleckých kruhoch Barcelony a Valencie modernisimo.
Samotný termín Art Nouveau pochádza z parížskeho obchodu rovnakého mena, ktorý viedol nemecký emigrant Samuel Bing. Bing obchodoval desať rokov s japonským umením, keď v roku 1895 sprístupnil svoju galériu pod novým názvom La Maison de l´Art Nouveau a začal prezentovať diela súdobých umelcov. Formálne spojenie medzi japonskou grafikou a secesiou je veľmi silné. Japonské umenie sa stalo v tom čase najväčším orientálnym vplyvom v Európe. Bingova reputácia impresária secesie mu stačila na to, aby objednal celý pavilón pre svojich návrhárov na parížskej Všeobecnej výstave v roku 1900.