Na projekte kaplnky v Guellovej kolónii použil neopracované kamene a tehly, namiesto pilierov veľké neotesané bloky kameňa. Guellov park v Barcelone sa mal pôvodne stať záhradným mestom dnes však slúži iba ako mestský park. Gaudí tu vyskúšal mnho novôt.Tradičné fajansové obkladačky rozbíjal a opäť skladal.V spolupráci s Jujolom zhotovil veľkú zvlnenú lavicu, celú pokrytú mozaikou. Venoval sa aj reštaurovaniu domu Batllóovcov (Casa Batlló) a Miláovcov (Casa Milá). Vytvoril dynamicky zvlnené priečelia, stĺpy v podobe kostí, okná v tvare otvorených papulí, balkóny v tvare lebky, kupolu pripomínajúcu cesnak, pokrútené tvary zo železa atď. Popri Gaudím je potrebné spomenúť aj meno Liuísa Doménecha i Montaner. Jeho vrcholným dielom je Palác katalánskej hudby. Je postavený v secesnom slohu a je skutočnou apoteózou kovu, tehál, presklenných stien a „kvetinového umenia“.
Zo španielských architektov si zaslúži aspoň zmienku Enric Sagnier a Josep Puig i Cadafalch. Priekopníkom nového umenia v Anglicku bol škótsky architekt Charles Rennie Mackintosh, ktorý pôsobil najmä v Glasgowe. V britských súčasníkoch vzbudzovalo jeho novátorské umenie pohoršenie. Budovy Umeleckej školy v Glasgowe vynikajú pôsobivým riešením neomietnutej steny. Mackintosh a jeho manželka tvorili polovicu z dizajnérskej skupiny Štyria.
Viedeň sa stala jedným z názorove najjednotnejších stredísk architektonickej obrody. K najlepším architektom viedenskej školy patril Josef Hoffmann a jeho najvýznamnejšími dielami sú palác Stockletovcov v Bruseli a sanatórium v Purkersdorfe. Významným predstaviteľom chicagskej školy bol Louis Henry Sullivan. Sú známe jeho obchodné domy v Chickagu.
V súvislosti s viedenskou agentúrou sa vyvíjala najmä česká architektúra. Napokon niektorí architekti viedenskej secesie pochádzali z Čiech. Ohlas tu našli obe tendencie: ornamentálna i racionálna. Medzi typickými stavbami ornamentálneho typu vzniká Hlavná stanica v Prahe, ktorú navrhol Josef Fanta. Reprezentantom racionálneho chápania architektúry bol najmä Jan Kotěra.
Do architektonickej tvorby na Slovensku prenikli myšlienky secesie jednak z blízkej Viedne, ale najmä cez Budapešť. Ich vplyv sa svojrázne prejavil v diele slovenského architekta Dušana Sama Jurkoviča, ktorý študoval vo Viedni. Vedel stmeliť secesné formy a moderné princípy anglického progresívneho hnutia Arts and Crafts s motívmi so slovenskej ľudovej architektúry. Je potrebné spomenúť jeho spolkový dom v Skalici, Sirotinec v Modre a Štefánikovu mohylu na Bradle.
Svetová výstava roku 1900 v Paríži dala tamojším architektom príležitosť naplno uplatniť svoju fantáziu.