Takmer pravidelný pôdorys centra mesta je vymedzený mestským opevnením. Návštevníci si môžu prezrieť mestskú vežu, radnicu, barokový komplex budov Trnavskej univerzity a najmä známe trnavské kostoly, vďaka ktorým dostala Trnava prívlastok Malý Rím. Z románskeho obdobia sa v Trnave zachovalo iba málo. Je to múr stavaný klasovitou technikou v pivnici domu na Hviezdoslavovej ulici a nedoskúmané náznaky nožných románskych stavieb na Hlavnej ulici. Gotická architektúra v meste je už bohatšia, ale aj kontroverznejšia. Zatiaľ čo kultová architektúra je početná a má vysokú umeleckú hodnotu, bytová architektúra je takmer zanedbateľná. Pravda, je tu na druhej strane mestské opevnenie, ktoré rozsahom a zachovanosťou nemá na Slovensku obdobu. Z gotickej svetskej architektúry sa zachovali iba malé zvyšky. Medzi najvýznamnejšie renesančné novostavby patrí mestská veža, Oláhov seminár a arcibiskupský palác. Budovu seminára dal postaviť ostrihomský arcibiskup Mikuláš Oláh roku 1566 po uznesení Tridentského koncilu. Druhým najväčším stavebným podujatím arcibiskupa M.Oláha v jeho novom sídle bola novostavba paláca pri slovenskom kostole sv.Michala. V podstate za renesančnú architektúru treba pokladať aj kostol sv.Jozefa, ktorý používali pavlíni. Chrám bol postavený v rokoch 1636-1646 pre maďarských kalvínov. Ku kostolu bol roku 1719 pristavaný kláštor. Najväčší stavebný rozmach zažilo mesto v období baroka. Prvým spoločným podujatím arcibiskupa Pázmánya, jezuitov a palatína Mikuláša Eszterházyho bola stavba univerzitného kostola sv. Jána Krstiteľa v rokoch 1629-1637.Táto prvá baroková architektúra na Slovensku je majstrovským architektonickým dielom. V úzkej nadväznosti na kostol vybudovali jezuiti svoje kolégium, gymnázium a univerzitu. Budova mala vlastný vodovod a kanalizáciu. Napriek tomu, že v budove sa spájalo viac funkcií a že ju stavali vyše sedemdesiat rokov, je to dosť ucelený stavebný komplex, akých je na Slovensku málo. Okrem univerzitných budov dal barok mestu viac kultových stavieb či stavebných komplexov. Jednou z nich je aj trinitársky a uršulínsky komplex. Do baroka, a to do 17.storočia patria aj radikálne obnovy dvoch gotických kláštorov – františkánskeho a klariského. Františkánsky kostol sv.Jakuba je celkovou prestavbou staršieho gotického objektu. Klariský komplex, ťažko poškodený roku 1618, dal opraviť arcibiskup Pázmány pre rokom 1635, keď doň nechal previezť telesné pozostatky troch košických mučeníkov. Do cirkevnej architektúry treba zarátať aj farskú budovu pri kostole sv.Mikuláša.