Barokové umenie

Pestrofarebné a mnohotvárné barokové umenie malo pôvodne slúžiť náboženstvu. Úmyslom bolo diváka povzniesť, ohromiť a tiež vtiahnuť do sveta zázrakov a okamžikov kresťanských triumfov. V 17. storočí bolo Taliansko stále najdôležitejším centrom umeleckých myšlienok a ich zobrazovanie. Bol to predovšetkým Rím, ktorý priťahoval maliarov a sochárov z celej Európy. Štýly zrodené v Taliansku sa šírili po celom svete. V 16. storočí vystriedal umelecký smer manýrismus vrchol renesancie. Mal krátke trvanie, ale jeho nástupca dynamické baroko trvalo celé 17. storočie a čásť 18. storočia a rozšírilo sa po celej katolickej Európe aj cez oceán do Latinskej Ameriky.

Reforma a obroda

Barokoví umelci sa vrátili späť k schémam vrcholnej renesancie s ich klasickými témami a emociami. Baroko, ale doviedlo klasicizmus o stupeň ďalej. Pôsobilo naliehavo a nepokojne s cieľom diváka uchvátiť a pohltiť. Bolo veľmi dramatické často dosahovalo oslnivé účinky kombináciou maľby, sochárstva, architektúry a hudby v jednom výjave. Vo všetkých svojích rysoch bolo bujným, bohato dekoratívnym a ducha povzbudzujúcim umením.

Realistická otvorenosť

Prvý veľký talianský barokový maliar Caravaggio (1573 - 1610) bol neobyčajne výbušnej povahy a tak mal neustále problémy s políciou.

Pozemskosť

Caravaggio vypustil symbolické prvky bežne používané v náboženskom maliarstve a namiesto toho sa rozhodol dať výnimočné výjavy, ktoré maľoval, obyčajne v pozadí. Tiež sa vyhol zobrazovaniu idealizovaných typov, charakterictických pre klasickú a vrcholovú renesančnú tradiciu. Reči o tom, že ako modely využíval sedliakov a prostitútky, boli jedným z dôvodov jeho zlej osobnej povesti. Pri hľadaní hodnovernosti maľoval Caravaggio priamo podľa modelov, čím udivoval súčasníkov, ktorí boli zvyknutí vidieť umelcov s veľmi rozpracovanými prípravnými kresbami. Najúdernejšia z jeho technik bola, ale technika šerosvitu, kontrast svetla a tieňa použití na obrazoch. Zdôraznením postavy, jej umiestnením do kužeľa svetla v kontraste s tmavým pozadím, vytvoril Caravaggio maliarske diela, do tejto doby neznáme dramatické sily. Caravaggiov najtalentovanejším talinským súčasníkom bol Guido Reni (1575 - 1642), ale najväčším zo všetkých maliarov bol Vlám Peter Paul Rubens (1577 - 1640), ktorý strávil väčšinu životného obdobia po dovršení dvadsiateho roku svojho života štúdiom v Taliansku.

Iluzia

Z nasledujúcej generácie to boli Guercino (1591 - 1666) a Pietro da Cortona (1596 - 1669), ktorý vynikol v technike typickej pre barokový štýl nazývané iluzionismus, čo znamená maľovať tak, aby divák veril, že sa pozerá na skutočnú udalosť. Najjednoduchšou formou iluzionismu je to, čo vyzerá ako dvere alebo okno s výhľadom, ale nakoniec sa ukáže, že je to obraz namaľovaný na pevnú stenu. Hovorí sa tomu maliarstvo ,,trompe l´oeil" (francúzsky výraz pre ,,oklamať oko").

Géniovia baroka

Veľkým a všestranným géniom baroka bol Gianlorenzo Bernini (1598 - 1680), najviac uznávaný ako sochár, ale tiež vážený ako architekt, maliar a básnik. Narodil sa v Neapole, ale bol ešte chlapcom, keď sa jeho otec sochár presťahoval do Ríma. Vroku 1629 bol vymenovaný architektom Svätého Petra, najväčšieho kostola v kresťanskom svete, jeho stavba pomaly rástla až behom predchadzajucého storočia. Ako sochár bol Bernini majstrom v zachytávaní skutočnej barokovej nálady. Štruktúra pokožky jeho postáv a zriasená sukňa vyzerajú pravdaže ako živé, často sa dokonca zdá, že zriasené látky vejú vo vetre. Z Berniniho mnohých prác na vnútornej výzdobe sv. Petra najviac upúta jeho Baldachýn, mohutná (29 metrov vysoká) bronzová a pozlatená klenba nad miestom, kde sú vraj pochovaní sv. Peter a sv. Pavol. Medzi ďalšími prácami pre Rím nájdeme ešte Fontánu Štyroch riek na Piazza Navona predstavenou ako 4 veľké postavy. Skaly, palmové stromy a rastliny na fontáne boli farebné. Smelé farby a svetelné efekty boly boli využité v kaplnke Cornaro, kde je umiestnena Berniniho plastika Videnie sv. Terezie, pravdepodobne vrchol sochárovej tvorby. Francesco Borromini sa vypracoval na Berniniho hlavného pomocníka, potom sa postavil na vlastné nohy a preslávil sa ako najoriginálnejší z talianských barokových architektov. Borromini bol nevyspitateľný génius, ktorý šokoval súčastníkov svojou nekonvenčnosťou.

Barokový vpliv

Baroko bolo katolíckym a južným štýlom, ale presto malo výrazný vliv vo Flandroch a menší dopad malo vo severnej Európe. Vo Francúzku nebol tento štýl používaný v kostoloch. Barokový štýl pretvárali ešte v 18 storočí Nemci a Rakúšania. Nádherné barokové kláštory a kostoly boli dielom Jakoba Prandtauera, Johana Neumanna a ďalších.

Záver

Baroko som si vybrala preto lebo ma zaujali jeho umelci, a tento štýl sám o sebe je výnimočný v histórii ľudstva. Pompéznosť, ornamentálnosť a patetickosť prispeli k vývoju baroka a jeho štýlov, podčiarkovali rôznorodosť využitia a pozdvyhovli duchovnú krásu kostolov a kláštorov.