Pri charakterizovaní slovenskej kuchyne je potrebné vychádzať z historického vývoja našich predkov. Pestovali sa tu známe kultúrne plodiny, napr. raž, jačmeň, ovos, proso, fazuľa, hrach, šošovica, konope a ľan. Chovali sa ošípané, kravy, ovce a kozy, sliepky, husi. Dennou potravou bolo mlieko a mliečne výrobky. Značnú časť potravy poskytovala zverina, vtáctvo, ako aj sladkovodné ryby, takže hlavnou potravou v tom období bolo mäso a chlieb. Ako sladidlo sa používal med a už vtedy sa z neho vyrábal opojný nápoj – medovina.

V období vznikajúceho feudalizmu sa obilninárstvo stalo základom poľnohospodárskej výroby. Začínala sa pestovať zelenina, ovocie, ktoré bolo u nás známe už od čias pobytu rímskych légií a udomácňovalo sa aj vinohradníctvo. V období intenzívneho zakladania a rastu miest v 13. storočí nastal rýchly rozvoj remesiel. Mestá postupne strácali poľnohospodársky charakter, lebo remeslami sa zaoberala skoro polovica obyvateľstva, čo malo značný vplyv na zmenu stravovania. V tomto období sa značná časť obyvateľstva sťahovala do miest, čo ovplyvnilo zmenu vo výžive mestského obyvateľstva. Výrazne poklesla spotreba mlieka, naproti tomu sa zvýšila spotreba syrov, masla a tvarohu.

Z tukov to boli zväčša živočíšne tuky, rastlinné tuky, ľanový a konopný olej. Vysoká bola spotreba zeleniny, ovocia, rýb a hlavne jatočného mäsa. Ako sladidlo sa používalo okrem medu sirupy, ako aj brezová a javorová šťava. Trstinový cukor bol vzácny, lebo sa dovážal a predával sa hlavne v lekárňach. Na trh sa dostalo ovocie z tropických a subtropických krajín a to sušené figy, hrozienka, datle, mandle, ryža. V období vrcholiaceho feudalizmu sa rozšírila konzumácia alkoholických nápojov. Medovina ustúpila pivu a začali sa vyrábať destiláty.

Obyvateľstvo sa stravovalo trikrát denne. Raňajky prevažne tvorili polievky, mäso, chlieb a v zime sa jedla aj surová kyslá kapusta. Výdatnejšie jedlá sa konzumovali na obed a na večeru. Podstatnú zmenu vo výžive spôsobili zemiaky, ktoré sa k nám dostali na začiatku 18. storočia. Ich pestovanie sa rozširovalo veľmi pomaly a až v 19. storočí sa stali základnou potravinou všetkého obyvateľstva. V stravovaní slovenského ľudu boli značné rozdiely podľa geografických podmienok. Na južných úrodných nížinách bolo dosť mäsa, múky, mliečnych výrobkov, ovocia a zeleniny. V chudobných horských oblastiach boli základom stravy zemiaky a kapusta.