Claude Monet (1840 – 1926)

V lete1869 pracoval spolu s Pirre Augustom Renoirom na vytvorení súboru plátien, ktoré sa všeobecne považujú za prvé ukážky už rozvinutej impresionistickej metódy. Obrazy zobrazovali charakteristickým „deleným“ maliarskym rukopisom, pri ktorom nanášali na plátno vedľa seba škvrny čistej farby, na rozdiel od predchádzajúceho zaužívaného hladkého modelovania. Zo svojej palety vyradili všetky zemité farby, najmä čiernu, a namiesto toho sa sústredili na tri základné – červenú, žltú a modrú a ich priame deriváty. Pozorovali ako sa menili farby predmetov podľa okolia a vniesli do tieňov farebné reflexie.
Jedno z Monetovych prvých výnimočných diel sú Ženy v Záhrade, ktoré je vďaka priamemu slnečnému svetlu meobyčajne žiarivá maľba. Ďaľší obraz, ktorý namaľoval na rieke Seine vo svojom plávajúcom ateliéri, bol Regaty z Argenteuil – ide o obraz bez použitia čiernej farby a Monetovi sa tu podarilo dokonale zachytiť pohyb neba a vody vo chvíli, keď je na spadnutie dážď. Na prvú impresionistickú výstavu poslal Monet dvanásť obrazov, z ktorý sa jeden volal Impresion, soleil levant (Dojem, východ slnka), podľa ktorého pomenoval pobúrený kritik Louis Leroy túto skupinu. V neskorších rokoch začal vytvárať celé cykly s rovnakým námetom zobrazeným v rôznych denních hodinách. Takto vznikali jeho nekonečné variácie na Kôpky sena, Topole, Rouenskú katedrálu a na Temžu. Jeho posledný a najväčší cyklus Lekná sa považuje za neskoré vyvrcholenie impresionizmu. Aj keď bol Monet známi svojimi krajinkami, bol aj maliarom moderného života, napr. obraz Nádražie Saint – Lazare.