Emo

EMO ako hudobný žáner sa vyvinul ako podžáner hardcore-u. Odvtedy sa však veľmi zmenil a dostal nádych iných štýlov.
Úplné začiatky nás zavedú až do 80. rokov minulého storočia, a to do Washingtonu v Amerike. Termín EMO sa prvýkrát použil na znak toho, ako kapely prežívali chvíle na pódiu, boli oddané publiku, spontánne a emotívne sa správali počas koncertu.

Prvá vlna žánru EMO prichádza v rokoch 1985-1994, keď sa tieto kapely rozhodli zachovať si odstup od pôvodnej hc scény a jej brutality. V krátkom čase začalo EMO z Wasingtonu ovplyvňovať viac a viac kapiel. Začiatkom 90. rokov už začal aj zvyšok Ameriky napodobňovať zvuk kapiel z východného pobrežia. Kalifornia začína žiť hudbou plnou gitár a progresívnych textov. Táto hudba bola nazývaná jednoducho EMO, aj keď často ju volali melodický hardcore.

Pôvodné EMO kapely mali pochmúrne texty, ale v roku 2003 vstupuje do hry láska, jej prejav a neschopnosť sa s ňou vyrovnať. Vzniká tak "nové" EMO, ktoré viac zaujíma tínedžerov ako predtým. Termín EMO sa teda dostáva už za hudbu a móda ho začína predbiehať vo veľkom. Aj kapely, ktoré sú sotva s emóciami spojené, dostávajú nálepku EMO.

EMO sa stalo až príliš širokým pojmom a dnes je už takmer nemožné určiť, čo EMO vlastne je. Práve preto sa v súčasnosti vedú debaty o tom, aká kapela hrá EMO a aká zase nie. Toto sú tie známejšie zoskupenia označované ľuďmi za EMO: AFI, From First to Last, My Chemical Romance, Panic! At the Disko, Something Corporate, Thursday, The Used.
EMO deti sa dajú identifikovať veľmi ľahko... Všetky sú smutné a cítia sa akoby ich celý svet nenávidel. EMO deti majú ale aj sklon porozumieť, na čo myslia iné EMO deti.

Mezi najobľúbenejšie farby by veľká časť EMO ľudí zaradila čiernu, ružovú a bielu. Tieto tri farby k sebe perfektne ladia. Ale to nie je len preto. Ružová naznačuje lásku, nehu, porozumenie, čierna farba symbolizuje smútok, strach, sklamanie. Na ďalších miestach v častom nosení je svetlejšia modrá a tmavšia červená. Typický štýl EMO obliekania spočíva v tesných džínsoch (chalani obvykle nosia dámske nohavice), tmavé alebo ružové tričká volnejšie alebo v malej veľkosti. Obvykle nosia vybíjané opasky alebo opasky s lesklou sponou ako doplnok. Taktiež nosia rôzne druhy návlekov na ruky, ich obľúbené topánky sú konversky. Ale jedinou podmienkou, aby sa niekto mohol zaradiť medzi EMO je nebáť sa ukázať svoje city. Homosexualita nie je podmienkou ani pravidlom.

O EMO som napríklad vôbec nevedela, že je to aj hudobný štýl. Vždy keď sa povie EMO, predstavím si chlapca alebo dievča oblečenú v úzkych napasovaných džínsoch alebo čiernych látkových nohaviciach s ofinou cez polovicu tváre. Niekedy sa aj čudujem, ako vidia na cestu, po ktorej kráčajú. A samozrejme čierne a nagélované vlasy k tomu tiež podľa mňa patria. A tmavé farby. Aj keď EMÁCI a EMÁČKY hovoria, že EMO nie je o vzhľade, podľa mňa to je dosť dôležité, aby sa rozoznali. Mne sa kedysi tento štýl páčil, ale len obliekanie.