Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Secesia
Dátum pridania: | 11.05.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | titlinko | ||
Jazyk: | Počet slov: | 4 139 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 16.6 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 27m 40s |
Pomalé čítanie: | 41m 30s |
Spolupracoval s parížskym divadlom Renaissance a najznámejšie sú jeho plagáty s herečkou Sarah Bernhardtovou. Mucha sa učil ako dekoratívny maliar vo Viedni a na Mníchovskej akadémii a Julianovej akadémii v Paríži. Robil aj drobné grafické návrhy na zápalky a etikety. V roku 1900 dostal striebornú medailu za plagáty, šperky, pivové etikety a bankovky. V roku 1904 ho v Amerike kontaktoval slovanský výbor, aby preniesol myšlienku slovanskej epopeje do obrazov - 20 obrazov ako spomienka na slávnu minulosť slovanských národov. Jeho kresba je plynulá a hladká, jemná a Iineárna s bohatým rastlinným ornamentom štylizovaným do secesného švihnutia biča a v Iomenej farebnosti.
Formát papiera vychádza z vysokého a úzkeho japonského zvitku kakemona. Na svojich plagátoch kreslil mladé statné krásavice s bohatými zvlnenými vlasmi, zmyselné a idealizované, ozdobené šperkami a rafinovanými látkami. Obklopoval ich ornamentmi a kvetmi. S Muchom vstupuje do plagátovej reklamy falošný mýtus a kult tovaru, ktorý sa neskôr vyvíja k rôznym trikom, zamlčovaniu a zámene významov. Jan Preisler ako tvorca závesných obrazov , nástenných malieb a monumentálnych mozajok. Vojtech Preissig – secesia je východiskom pre jeho diela vyjadrujúce citlivý vzťah moderného človeka k prírode. Jozef Váchal - knižná grafika, knihu tvoril ako svojbytné umelecké dielo, ktoré celé sám komponoval, písal text, ilustroval ho a zároveň ho aj graficky upravoval a niekedy aj sám tlačil, hoci len v jedinom exemplári. Sochár Ladislav Šaloun - pomník Majstra Jána Husa v Prahe na Staromestskom námestí sa vyznačoval silným sklonom k ornamentalizmu. Stanislav Sucharda -pomník Františka Palackého v Prahe.
4. Rusko
Ruská secesia prináša rozprávkovosť, orientálny dekorativizmus a fantaskno. Michail Rubel, Alexander Benois ako knižný grafik, divadelný dekoratér a kostymér. Vychádza tu časopis Zlaté rúno. Rozložili sa na dve centrá: v Petrohrade a v Moskve. Petrohradskí umelci boli združení v skupine Svet umenia a usilovali sa o zmierenie so západoeurópskymi smermi.
Po obdobiach, ktoré si vytýčili za úlohu zaoberať sa maliarstvom ako takým, tentoraz secesia stojí plne v službách krásy a zasahuje celú oblasť výtvarného a úžitkového umenia, vrátane architektúry a designu. Toto obdobie bolo označené v rámci umenia za Ia belle epoque, teda krásne časy. Toto umenie sa dá definovať ako reakcia na priemyselnú civilizáciu, ktorá sa zakladala na úsilí symbolizmu priblížiť sa k prírodným formám.