Secesia
Vznik: Secesia je posledný „ucelený“ sloh, ktorý na konci 19. a začiatku 20. storočia ovládol architektúru, maľbu, sochárstvo ale predovšetkým umelecké remeslo. Vznikla v dobe, keď priemyslový brak začal prenikať do všetkých oblastí života a ako reakcia proti priemyslovej civilizácii, ktorá sa dovolávala návratu k remeslnej výrobe, ktorá bola považovaná za liek proti škaredosti. Vznikla v Anglicku a postupne sa rozšírila po celej Európe.
Význam: V rôznych krajinách Európy malo rôzne pomenovanie - Secesia, Jugendstil v Nemecku, Art Nouveau vo Fran., Modern Art , Modern Style vo Fr. A Anglicku, Fin de Siècle, Modernisme, Stile Liberty, Wiener Sezesion v Rakúsku, Mir Iskustva v Rusku, či zjemňujúce pomenovanie – La belle époque. Secesio - latinsky znamená oddeliť - umelci sa chceli oddeliť od konzervatívneho spolku výtvarníkov a založili vlastný progresívny spolok - vo Viedni, Berlíne a Mníchove zakladali mladí umelci takzvané secesie - zoskupenia, kde sa zhromažďovali všetci umelci, ktorí sa chceli vedome dištancovať od akademického umenia a od blahobytného historizmu.
Spolky: Na konci 19. storočia vznikali rôzne spolky mladých umelcov, ktorí vo svojom programe deklarovali odstúpenie od starých, konzervatívnych skupín a propagovali nástup nového umenia. V Paríži vznikol Salón nezávislých, v Mníchove spolok Secesia a začal vychádzať časopis Jugend, podľa ktorého dostala secesia v v nemeckých krajinách názov – Jugenstil. Znaky: Za hlavné znaky secesného slohu sa považuje ornamentálnosť, plošnosť a záľuba v neobyčajných farbách a estetickom využití rozličných materiálov. Vláčny secesný ornament vyjadruje zvláštnu kvalitu secesného cítenia, ktoré sa vyhýba citovým výkyvom i silnému vypätiu vôle a tiahne k vyrovnanej náladovosti. Secesná línia je plynulá vlniaca sa krivka, ktorá vyvoláva v divákovi dojem nenásilného pohybu v ploche, ktorej jednotvárnosť sa vyrovnáva farebnosťou, pretože odmietla pravidlo rovnej čiary a zakrivená vlnitá čiara priniesla so sebou pocit vzdušnej ľahkosti, pôvabu a slobody. Secesia vyhľadáva neobvyklé farebné odtiene a viaže ich podľa princípu harmónie a kontrastu. Línia a farba strácajú lokálnu funkciu a sú nositeľmi symbolickej hodnoty. Ústredným znakom je štylizácia, secesia sa snaží prekonať gravidnú tématiku historických slohov a obracia sa priamo k prírodným tvarom (listy, kvety, ľudské a zvieracie telo). Prírodné motívy, najmä kvety sa ocitli v nenahraditeľnej úlohe vo výzdobe skla, keramiky, striebra, textilu, ale aj nábytku.
Na jednej strane sa secesia pokúšala ozdraviť život, ale na druhej strane predstavovala dekadenciu, cynizmus až morbídnosť, znamenala únik od skutočnosti do sna a fantázie, využila kult erotiky a smrti. Skúmala duševné nálady, bola introvertná i optimistická, výbušná a energická, ale vnútorne rozporná a zložitá. Prírodné motívy, najmä kvety sa ocitli v nenahraditeľnej úlohe vo výzdobe skla, keramiky, striebra, textilu, ale aj nábytku. Ťažiskovou témou je téma ženy ako nositeľky vysokých duchovných hodnôt a ako personifikácia erotických vlastností, jej vlasy sú obľúbeným prvkom secesie. Motívy: V rámci symbolík sa využívajú aj rôzne zvieratá, rastliny a stromy - brezy a topole, tuje a cyprusy predstavujú náladovosť v krajine, páv, labuť, motýľ, mak, ľalia, kosatec boli symbolom vznešenosti, exkluzívnosti a erotiky . Bezprostredným inšpirátorom secesného umelca bola príroda, najmä svet rastlín. Kvety, stonky a listy si vybrali pre ich vlnité siluety. Hoci ľalie, kosatce a orchidei patrili medzi najobľúbenejšie, ktorýkoľvek druh od paliem až po morské riasy poskytoval potenciál.
Hmyz a vtáky mnohých pôvabov a farieb prešli takým istým zjemňujúcim a štylizujúcim procesom. Tieto dekoratívne možnosti poskytovali aj zvlnené línie ženského tela, v kombinácii s dlhými rozpustenými a vlajúcimi vlasmi, ktoré mohli byť naaranžované vo fantázii kučier a vĺn. Téma ženy nositeľky duchovných hodnôt bola ťažiskovou témou.
Farebnosť: Farebnosť mala svoju symboliku: • žltá znamenala radosť, život, svetlo • modrá a zelená - neskutočno, fantaskno • čierna bola poslom ducha • biela sklamanou nádejou alebo smrťou Prúdy: V secesii sa rozvíjali dva odlišné prúdy: 1. zoomorfne naturalistický, ktorý chcel vyjadriť energiu sily a pohyb v tých najzákladnejších prejavoch a bunkách 2. umiernenejší, chladnejší s ornamentikou založenou na geometrických zákonitostiach. Verili, že ornamentom, teda formou, ktorá bola celkom založená na umelosti sa dokážu postaviť proti naturalizmu a od uniformy, teda bežného reprezentačného maliarstva grunderstva - obdobia dovršovania priemyselnej revolúcie. Títo umelci vytvárali umenie pre umenie samé, pre jeho krásu, umenie pre umenie - lart pour lart. Prináša so sebou aspekty symbolizmu a postimpresionizmu - plošnosť až dvojdimenzionálnosť, každá línia je chvejivá ako pulzovanie životného rytmu, líniu tvorí buď expresívna obrysová čiara alebo voľná rytmická arabeska.
Predstavitelia a diela:
Architektúra: Využívali nové konštrukčné materiály ako železo, sklo a vychádzali z inžinierskych stavieb ako sú mosty a haly. Jej cieľom bola účelovosť a relatívna jednoduchosť. - výrazový prostriedok - štylizovaný prírodný motív - materiál – tehla a prírodný kameň, ktoré dekoratívne dopĺňal úlomkami farebnej keramiky (princípy mozaiky)
Antonia Gaudího - Vicensov dom. V tejto stavbe sa snažil zjavne zabudnúť na historické slohy okrem niektorých reminiscencií islamského umenia, ktoré mu umožnili vytvoriť farebnú architektúru, použil v nej tehlové murivo a keramické obkladačky. Od roku 1883 až do svojej smrti v roku 1926 pracoval na zvláštnom a veľkolepom diele, na chráme Sagrada Familia (Svätá rodina). Architektúra chrámu je svedectvom dlhoročného vývoja názorov jeho tvorcu. Palác grófskej rodiny Guellovcov skomponoval tu islamské a byzantské princípy konštrukčných postupov i svetelného riešenia. Na projekte kaplnky v Guellovej kolónii použil neopracované kamene a tehly, namiesto pilierov veľké neotesané bloky kameňa. Guellov park v Barcelone sa mal pôvodne stať záhradným mestom dnes však slúži iba ako mestský park. Gaudí tu vyskúšal mnoho novôt. Tradičné fajansové obkladačky rozbíjal a opäť skladal. V spolupráci s Jujolom zhotovil veľkú zvlnenú lavicu, celú pokrytú mozaikou. Venoval sa aj reštaurovaniu domu Batllóovcov (Casa Batlló) a Miláovcov (Casa Milá). Vytvoril dynamicky zvlnené priečelia, stĺpy v podobe kostí, okná v tvare otvorených papulí, balkóny v tvare lebky, kupolu pripomínajúcu cesnak, pokrútené tvary zo železa atď. Popri Gaudím je potrebné spomenúť aj meno Liuísa Doménecha i Montaner. Jeho vrcholným dielom je Palác katalánskej hudby. Je postavený v secesnom slohu a je skutočnou apoteózou kovu, tehál, presklenných stien a „kvetinového umenia“.
Priekopníkom nového umenia v Anglicku bol škótsky architekt Charles Rennie Mackintosh, ktorý pôsobil najmä v Glasgowe. V britských súčasníkoch vzbudzovalo jeho novátorské umenie pohoršenie. Budovy Umeleckej školy v Glasgowe vynikajú pôsobivým riešením neomietnutej steny. Mackintosh a jeho manželka tvorili polovicu z dizajnérskej skupiny Štyria.
Maliarstvo: Jedným zo zakladateľov mníchovskej secesie v Nemecku bol Franz von Stuck, ktorý sa priraďuje k Bócklinovmu vitalistickému a mysterióznemu smeru. V umeleckom stredisku Barcelony, veľmi aktívnom v oblasti architektúry, pôsobila aj skupina maliarov, ktorí sa spájajú so secesným hnutím. Napríklad Joan Llimon alebo Joan Brull maľujúci dievčatá v pôvabných krajinách.
Umelecké remeslá: Nebývalý rozvoj umeleckých remesiel patrí k najtypickejším znakom secesného obdobia. Na koncepciu tvorby malo zrejme najväčší vplyv úsilie o autentickosť materiálov, ako aj túžba po väčšom zblížení života s prírodou a akýsi návrat k primitivizmu. U hľadačov tejto prirodzenosti sa však časom začala prejavovať chorobná záľuba v dekadentnosti. Pre mentalitu milovníkov umenia bol príznačný kult pomíjajúcej neurčitosti, morskej peny, motýľov, kvetov a kotúčov dymu. Záľuba v takýchto námetoch sa spájala s bolesťou, erotikou a myšlienkami na smrť. Narábal ním predovšetkým Arthur Heygate Mackmurdo. Louis Comfort Tiffany majiteľ firmy Glass and Decorating Company umelecký sklár a návrhár interiérov.
Zdroje:
Thiry Karol - Dejiny umenia - Hardy Wiliam - Sprievodca secesiou -
|