Viedeň

Ruprechtskirche (Kostol sv. Ruprechta) Viedeň ako jedna z mála sa môže pochváliť nádhernými gotickými a barokovými kostolmi, veľkým množstvom palácov z 17. a 18. storočia, rohľahlími budovami v historizujúcich slohoch z 2. polovice 19. storočia, ako napr. opera, parlament, radnica, prírodovedné a umeleckohistorické múzeum.

Burgtheater
- dvorné divadlo, ktoré založil v r. 1776 cisár Jozef II. Skvostné vnútorné priestory sú zariadené v štýle francúzskeho baroka. Na priečelí sa nachádzajú dekoratívne figúry, scénky a sochy od známych sochárov Tilgnera, Weyra a Kundmanna.

Hofburg
- cisársky hrad, ktorý bol viac ako šesť storočí sídlom rakúskych panovníkov. Teraz tam sídli prezident. Komplex pozostávajúci z desiatich budov je prehľadom sedemstoročnej stavebnej histórie. A preto má Hofburg stavebné časti z obdobia gotiky, renesancie, baroka, rokoka, klasicizmu i začiatku priemyselnej revolúcie.

Stephansdom (dóm Sv. Štefana)
- so svojou 137 metrov vysokou vežou je hlavnou pozoruhodnosťou i symbolom miesta Viedne a zároveň je to najvýznamnejšia rakúska gotická stavba. Vnútri vás upúta kazateľňa z pol. 16. storočia, vyrezávaný oltár z 15. storočia a náhrobok cisára Friedricha III. Od r. 1722 je arcibiskupskou katedrálou. Stephansdom budovali od 12. storočia celé generácie a ešte stále budujú.

Schönbrunn
- cisárske sídlo vo Viedni. Pôvodne lovecký zámoček z roku 1550. V roku 1683 bol zničený Turkami. V roku 1695-1713 sa tu vybudovalo cisárske letne sídlo. Schönbrunn je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva unesco . Je to barokový zámoček ktorý slúžil ako letné sídlo Hasburgovcov
Nachádza sa tu aj jedna z najstarších zoologických záhrad sveta (1752).

Graben (Priekopa)
- je sčasti ulica a sčasti námestie. V roku 1971 tu vznikla prvá pešia zóna v meste. Na tomto mieste bola kedysi mestská priekopa rímskeho tábora. Z mnohých barokových stavieb, ktoré v 18. storočí obklopovali Graben, zostal len palác Bartolotti-Partenfelda. Uprostred ulice Graben stojí známy morový stĺp nazývaný aj Dreifaltigkeitsäule (Trojičný stĺp). Dvadsaťjeden metrov vysoký barokový stĺp vznikol vďaka sľubu cisára Leopolda I.
- je najstarším kostol vo Viedni. Prvé písomné zmienky o kostole sú z r. 1161. K pozoruhodnostiam a pokladom kostola patrí najstaršia viedenská maľba na skle - na strednom okne chóru (13. storočie) a na oltári Márie z Loretty Čierna Madona.

Kärtner Strasse (Korutánska ulica)
- najelegantšia viedenská ulica, ktorá vedie od Stephansaplatzu ku Karlsplatzu. Jej atmosféru vytvárajú kaviarničky, verklikári, pouličný hudobníci a speváci. Väčšina domov, ktoré sa tu nachádzajú sú z 18. storočia.