Sochárstvo:
Vplyvom zachovaných antických sôch sa sochárstvo stalo prvým umením, kde došlo k zmenám smerom k renesančnému poňatiu. Objavujú sa od antiky po prvýkrát voľne stojace sochy. Umelci dokážu úspešne vyjadriť dramatickosť scény (v stredovekom umení neznáme) expresívnym zobrazením emócií v tvári, gestami či zriasenou drapériou.

Veľkou výzvou sa pre renesančného sochára stali jazdecké sochy. Ďalej sa nadväzuje na portrétne sochárstvo cisárskeho Ríma - objavujú sa busty významných osobností. Poznáme aj drobnú plastiku, napr. aj medaily.

Maliarstvo:
Na rozdiel od architektúry alebo sochárstva sa nemohlo rané renesančné maliarstvo inšpirovať antickým umením - z antického maliarstva sa nič nezachovalo. Renesanční maliari sa preto čiastočne inšpirovali antickými reliéfmi. Až v 16. storočí v Ríme boli objavené fresky v Neronovom Zlatom paláci alebo v Titových kúpeloch.

Technika:
V maľbe sa začína používať trojrozmernosť a perspektíva - maliari sa naučili pracovať s priestorom a vyjadrovať jeho hĺbku. Niektorí umelci začali tiež pracovať v omnoho väčšej miere s použitím farieb na vyjadrenie tieňa (napr. da Vinci a jeho sfumato použité veľmi výrazne napr. v Madone v skalách).

Zvláštnu a odlišnú úlohu od stredoveku hrá kresba. V stredovekom maliarstve sa používala len k určitému typologickému náčrtu budúcej maľby a ako také nevznikali podľa skutočnosti, ale podľa po dielňach kolujúcich typologických a ikonografických schém, tak v renesančnom umení už slúži k štúdiu skutočnosti na vylepšenie obrazu (typické sú skice vytvorené Leonardom da Vincim študujúce napr. svalstvo a pohyb koňa, rysy ľudských tvárí a vyjadrení rôznych emócií).

Tématika:
Do značnej miery, ako už bolo napísané vyššie, sa udržuje náboženská tematika. Veľmi často sa však stáva len prostriedkom, ako zobraziť i scény napr. z každodenného života (Madona s dieťaťom je veľmi často hlavne zobrazením materskej lásky) či prezentovať nahé ženské, resp. mužské postavy (napr. motív Adama a Evy). Novo sa objavujú niektoré žánre, napr. portrét, krajina alebo zátišie a v Taliansku sa objavujú aj mytologické motívy prevzaté z antického umenia. Typickým nemytologickým motívom prevzatým z antického umenia je tzv. spinario - chlapec vyťahujúci si z päty tŕň.

Vzdelanosť a literatúra:
Veľké zmeny sa odohrávajú na poli literatúry. Objavujú sa celkom nové literárne žánre ako napr. komédia, tragédia či pastorála. Tieto sú inšpirované dochovanými literárnymi dielami antických autorov. Veľmi obľúbenými autormi sa znova stávajú Terentius, Plautus, Seneca alebo Vergílius. Ďalšími obľúbenými žánrami bol traktát, polemika, list, objavujú sa cestopisy, životopisy a pedagogické spisy.