Klasicizmus je sloh z obdobia poslednej tretiny 18. a prvej štvrtiny 19. storočia. Jeho hlavným inšpiračným zdrojom bolo estetické vnímanie antických staviteľských princípov a kompozícií, založených na racionálnom prístupe k životu tej doby. Stáročiami overený, tzv. klasický cit antiky, dal základ i pre samotný názov tohto štýlu.

Prvé prejavy klasicistickej architektúry nachádzame v Taliansku už na sklonku baroka, a to vďaka archeologickým nálezom v Herculáneu a Pompejách, ktoré odhalili neobyčajnú krásu jednoduchých foriem antiky. Dynamické krivky a tvary baroka, vyvolávajúceho napätie a pátos, tak postupne vystriedali pokojnejšie prvky, ktoré našli svoje uplatnenie v celej Európe. S veľkým ohlasom sa stretli najmä počas francúzskej revolúcie a pokračovali ako oficiálny sloh dvora cisára Napoleona. Obdobie jeho vlády prevzalo odvodený názov empír z francúzskeho Slova empire ( impérium, cisárstvo ) a programovo vychádzalo z rímskej a gréckej architektúry ( s používaním dórskeho, iónskeho i korintského stĺpu). Stĺporadie, ktoré nieslo tympanon s reliéfnou výzdobou alebo datovaním výstavby, sa predsádzalo pred priečelie budovy. Typickými fasádnymi prvkami sa stali slepé arkády ( v prízemí domov ) a omietková kvádrová bosáž.

Mreže alebo predeľovacie priečky v polkruhovo ukončených oknách či dverách boli radené radiálne, s prevládajúcim motívom slnka.

Počnúc klasicizmom sa okná zdvojovali a prípadne zabezpečovali aj vonkajšími žalúziovými okenicami. Pri preklenutí priestorov typovo prevažovali placky a valené segmentové klenby s typickými päťuholníkovými výsečami alebo lunetami. Rímsy s konzolami i celé stĺpy ( najmä pri pavilónoch ) bývali drevené, farebne prispôsobené fasáde. Zo stavebných materiálov si veľkú obľubu získala hlavne liatina, z ktorej sa odlievali i celé články mreží, zábradlí, svietidlových ramien a lustrov. Dekoratívnu maľbu v interiéri čiastočne vystriedalo tapetovanie stien.

Atmosféra, v ktorej sa klasicizmus rozvíjal, znamenala veľké zmeny i v urbanizme miest. Tie sa zbavovali stredovekých hradieb a na mieste bývalých valov a priekop vznikali okružné cesty. Rušili sa cintoríny, ktoré sa menili na verejné parky, a na predmestí vyrastali prvé verejné sady. Príliv obyvateľstva do miest dal podnet i na vznik nového typu obytného domu – nájomného domu, činžiaku.