Klasicizmus je sloh z obdobia poslednej tretiny 18. a prvej štvrtiny 19. storočia. Jeho hlavným inšpiračným zdrojom bolo estetické vnímanie antických staviteľských princípov a kompozícií, založených na racionálnom prístupe k životu tej doby. Stáročiami overený, tzv. klasický cit antiky, dal základ i pre samotný názov tohto štýlu.

Prvé prejavy klasicistickej architektúry nachádzame v Taliansku už na sklonku baroka, a to vďaka archeologickým nálezom v Herculáneu a Pompejách, ktoré odhalili neobyčajnú krásu jednoduchých foriem antiky. Dynamické krivky a tvary baroka, vyvolávajúceho napätie a pátos, tak postupne vystriedali pokojnejšie prvky, ktoré našli svoje uplatnenie v celej Európe. S veľkým ohlasom sa stretli najmä počas francúzskej revolúcie a pokračovali ako oficiálny sloh dvora cisára Napoleona. Obdobie jeho vlády prevzalo odvodený názov empír z francúzskeho Slova empire ( impérium, cisárstvo ) a programovo vychádzalo z rímskej a gréckej architektúry ( s používaním dórskeho, iónskeho i korintského stĺpu). Stĺporadie, ktoré nieslo tympanon s reliéfnou výzdobou alebo datovaním výstavby, sa predsádzalo pred priečelie budovy. Typickými fasádnymi prvkami sa stali slepé arkády ( v prízemí domov ) a omietková kvádrová bosáž.

Mreže alebo predeľovacie priečky v polkruhovo ukončených oknách či dverách boli radené radiálne, s prevládajúcim motívom slnka.

Počnúc klasicizmom sa okná zdvojovali a prípadne zabezpečovali aj vonkajšími žalúziovými okenicami. Pri preklenutí priestorov typovo prevažovali placky a valené segmentové klenby s typickými päťuholníkovými výsečami alebo lunetami. Rímsy s konzolami i celé stĺpy ( najmä pri pavilónoch ) bývali drevené, farebne prispôsobené fasáde. Zo stavebných materiálov si veľkú obľubu získala hlavne liatina, z ktorej sa odlievali i celé články mreží, zábradlí, svietidlových ramien a lustrov. Dekoratívnu maľbu v interiéri čiastočne vystriedalo tapetovanie stien.

Atmosféra, v ktorej sa klasicizmus rozvíjal, znamenala veľké zmeny i v urbanizme miest. Tie sa zbavovali stredovekých hradieb a na mieste bývalých valov a priekop vznikali okružné cesty. Rušili sa cintoríny, ktoré sa menili na verejné parky, a na predmestí vyrastali prvé verejné sady. Príliv obyvateľstva do miest dal podnet i na vznik nového typu obytného domu – nájomného domu, činžiaku.

Jeho jednotlivé malometrážne byty boli prepojené pavlačou, kde sa nachádzalo spoločné hygienické centrum pre nájomníkov.

Prvou ( dnes už neexistujúcou ) stavbou u nás s prvkami nového slohu bolo tzv. Tereziánum ( 1768 ) na bratislavskom hrade od A. Hillebranda. Všeobecne však diela 18. storočia ešte nereprezentovali čistý sloh, hranica medzi barokom a klasicizmom zostávala nejasná. Barok ustupoval len pozvoľne a nový výtvarný prejav sa rozvinul až v nasledujúcom, 19. storočí, keď sa do popredia hospodárskeho i politického života dostávalo meštianstvo. Hospodársky rozmach, podnietený manufaktúrnou výrobou a spojený s novou životnou filozofiou, priniesli i nové funkčné typy budov – reduty ( Kežmarok ), divadlá ( Trnava, Hlohovec ), kúpele ( neraz komplexný areál pavilónov a ubytovní ako urbanistický celok – Bardejovské kúpele, Sliač, Piešťany, Sklené Teplice, Trenčianske Teplice, Smrdáky ), hostince ( Jelšava, Rimavská Sobota ), staničné budovy ( Devínska Nová Ves ), výrobné budovy ( Podbieľ, Košické hámre, Hrovec, manufaktúrna výrobňa súkna v Holíči, papierenský mlyn v Harmanci, soľný sklad a výrobňa soli v Solivare ), mosty ( Galanta – časť Nebojsa, Gelnica – kamenný most, dnes už prestavané mosty v Báhoni a Červený most v Bratislave, a pod. Pozoruhodné úpravy sa uskutočnili najmä v Bratislave ( Panská, Michalská, Ventúrska ul. ), Košiciach, Banskej Bystrici, Rožňave, Prešove a Trnave. Na Slovensku vtedy verejné stavby sledovali centrálne riadené staviteľské komory, ktoré zabezpečovali plány na rozličné druhy stavieb.

Napriek skutočnosti, že preložením centrálnych úradov do Budína stratilo Slovensko v rámci Uhorska svoje vedúce postavenie, vybudovalo sa na jeho území veľa nových objektov. Klasicistický ráz dostávali nielen fasády mestských domov, resp. celých uličných celkov, ale i ďalšie účelové budovy, ako župné domy a radnice ( Rimavská Sobota, Levoča, Turňa nad Bodvou, Bratislava, Spišská Nová Ves, Dobšiná, Gelnica ). K pozoruhodným a najreprezentatívnejším stavbám tohto obdobia patrí Primaciálny palác v Bratislave, postavený podľa projektu M. Hefeleho v r. 1777-1781, v ktorom bol v roku 1805 uzavretý tzv. bratislavský mier. Dnes je vďaka svojmu tvarosloviu a jednotlivým detailom priam učebnicovým príkladom klasicistickej architektúry na Slovensku.

V architektúre sa plne uplatnila symetria a uzavretosť foriem objektov i celých komplexov. Poznačená bola antickými predlohami a tektonickým systémom. Vstupné časti budov sa zdôrazňovali charakteristickými rizalitmi s tympanónom. Podopreté boli stĺpmi alebo bohato profilovanými rímsami, čoho dokladom sú hlavne profánne stavby.

Vidiek zaznamenal búrlivú výstavbu kaštielov a kúrií, často spolu s anglickým parkom. Väčšina objektov mala pozdĺžny pôdorys rizalitu, ktorý bol neraz členený gréckymi typmi stĺpov ( kaštieľ v Čečejovciach, Abovciach, Jelšave, Michalovciach, Dolnej Krupej, Kalinčiakove, Hubiciach, Beladiciach, Sládečkovciach ). Kúrie postavené väčšinou drobnými šlachticmi – zemanmi, sa nachádzajú takmer na celom území Slovenska ( Barca, Alekšince, Hurbanovo, Liptovský Ján, Gbelany ).

Najznámejšie, dodnes zachované anglické parky, ktoré sa stali veľkou módou, navrhovali záhradní architekti ( Dolná Krupá, Betliar, Voderady, Topoľčianky, Hlohovec, Trebišov ).

Súčasne s profánnymi stavbami vznikali aj sakrálne, ktoré mali pozdĺžny ( ev. kostoly v Banskej Štiavnici, Tisovci, Poprade, kat. kostoly v Košiciach, Dolnej Krupej, Šali nad Váhom ) alebo centrálny pôdorys ( ev. kostol v Banskej Bystrici, Košiciach, Levoči, Krupine, Zemianskom Podhradí, kat. kostoly v Čataji, Komárne ).

Popri architektúre sa rozvíjali i ďalšie odvetvia výtvarného umenia, maliarstvo a sochárstvo, ktoré boli zastúpené veľkým počtom umelcov. Ich diela zdobia dodnes interiéry palácov, meštianskych domov a tiež sakrálnych objektov.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk