(1900-1920) V prvých dekádach 20. storočia vznikol v Amerike nový hudobný štýl, ktorý prinútil zbytok sveta k sústredenému počúvaniu. Mal naprosto súčastný, dynamický a naliehavý výraz a jeho rytmy, expresivita i frázovanie pochádzali z Afriky. Svet zaregistroval JAZZ roku 1917, keď vyšli prvé nahrávky Original Dixieland Jazz Bandu, ale zárodky tejto hudby už dlho bublali pod pokrievkou: patrila k nim dedinské blues a hudba južanských plantáží, hra pianistov boogie zo železničných barov a salónov, elegancia aj rytmická dôraznosť ragtimu, pochodových a pohrebných kapiel a aj klavírny štýl z hostincov New Orleansu. Tieto prvky existovali aj na mnohých ďalších miestach Spojených štátov, ale najrýchlejšie dozreli práve v tomto meste.
(Dvadsiate roky) Spisovateľ F. Scott Fitzgelard nazval dvadsiate roky jazzovým vekom. Duch jazzu, jeho neviazanosť, spontánnosť a otvorenosť odzrkadľovali vzrastajúce sebavedomie mladého národa. K novým fenoménom patril aj zábavný priemysel, ktorý sa na oboch stranách Atlantiku rozvíjal vďaka nástupu nahrávajúcej techniky, filmu, rádia. Neworleanský jazz sa objavil roku 1917 a v dvadsiatych rokoch od základu premenil celú tanečnú hudbu. Louis Armstrong vyšiel z kolektívnej ansámblovej improvizácie a z jazzu vytvoril platformu pre sólové výkony; v tom ho nasledovala celá rada virtuózov – Earl Hines, Coleman Hawkins, Sidney Bechet. Do popredia prenikala taktiež rada bluesových speváčok. Hudobníci sa sťahovali z Chicaga do New Yorku, a i keď popularitu na čas získal klasicky znejúci symfonický jazz, cestu do budúcna ukazovala Ellingtonova orchestrálna bluesovo ladená hudba.
(Tridsiate roky) Slovo jazz, ktoré získalo dominantnú roľu v predchádzajúcej dekáde, na čas pochoval krach na newyorskej burze a hospodárska kríza. Obecenstvo síce nezmizlo, ale kríza takmer zničila zábavný priemysel a ešte silnejšie postihla sieť rozhlasových staníc. Keď sa ekonomika zotavila, bolo tu už nové publikum, ktoré sa dožadovalo novej hudby. Neworleanská predstava jazzu aj jednoduchých, ničím neokrášlených štýlov, ako bolo blues, už pôsobila staromódne a nekultivivane. K masovému publiku prenikla elegantná a energická tanečná hudba – bigbandový swing.