1. Úvod

V dejinách európskej kultúry sa stretávame s množstvom kultúrnych smerov, a to nezávisle od toho, či ide o tvorbu v maliarstve, sochárstve, architektúre, o písané prejavy alebo v iné formy vypovedania človeka. Vo vývoji spoločenstva samozrejme neustále dochádzalo k zmenám aj v estetickom cítení ľudí, čo je spojené s pokrokom v poznaní prírody, s rozvojom technických vymožeností a taktiež s celkovým rozvojom základnej hnacej sily ľudstva – tvorivosťou. Musím však podotknúť, že pohľad na jednotlivé smery kultúry bol podmienený subjektívnymi črtami a taktiež ideovým stavom spoločnosti. K pochopeniu tvorby autorov však neraz dochádzalo až po ich smrti, po zmene názorov v spoločenských procesoch. Je samozrejmosťou, že človek v 21. storočí má taktiež subjektívny pohľad na krásu. Došlo však k neuveriteľnému rozvoju prenosu informácií, čo umožnilo stretávať sa s množstvom diel rôznych smerov, a to bez osobnej prítomnosti.
V ďalšej časti mojej práce by som sa chcel venovať umeleckému smeru, ktorý vznikol koncom 19. storočia vo francúzsku a veľký ohlas mal najmä v maliarstve — tj. impresionizmu. 2. Vymedzenie pojmov

Názov umeleckého smeru — impresionizmus — vznikol zo slova impresia, v slovníku je uvedené: „imprese (lat.), silný dojem, vjem; v Humově filoz. pramen veškerého poznání“(1).
V slovníku o impresionizme je uvedené konštatovanie: „ impresionismus (lat.), umelecký směr v 2. pol. 19. a zač. 20. stol., který usiloval o zachycení okamžitých smyslových vjemů, dojmů, impresí zvláště ve sféře zrakové a sluchové. Prohloubil a zostřil vnímavost pro smyslovou stránku skutečnosti, souč. však omezil umění na sféru individuálních pocitů náladovosti a imtimních témat. V malířství směr, který v reakcii na ztrnulý akademismus a uzavřenou ateliérovou malbu 19. stol. vyvedl umění do proudu života a do slunečné přírody a zároveň potlačil nadvládu přesné akademické linie v obraze“. (2)

3. Základné črty impresionizmu

Impresionizmus je umelecký smer, ktorej základnou črtou je zachytenie ilúzie momentu, aktuálneho stavu ducha. Hlavný dôraz sa nedáva na detail, ale na vzniknutý dojem. V maliarstve má z malých farebných tónov v oku pozorovateľa vzniknúť obraz, ktorý dáva zachytenú ilúziu momentu. V hudbe sa dáva do popredia malebnosť zvukov a akordov, a to na úkor melódie - napríklad v dielach takých tvorcov ako: Debusy, Ravel, M. de Falla.