V sochárstve — ako napríklad u Rodina — hlavný dôraz sa taktiež dával na vnímanie momentu v pohybe, a to spracovaním plochy tak, aby došlo súčasnému pôsobeniu (hre) svetla a tieňov.

4. Vznik impresionizmu

Časovo presne ohraničiť impresionistické hnutie je tak ťažké, ako spočítať jeho účastníkov. Rozhodne je možné však považovať šesťdesiate roky 19. storočia za prvú kapitolu – na jeho začiatkoch dáva celému hnutiu rozhodujúce impulzy Manet, jeho však nie je možné zaradiť medzi impresionistov bez výhrad. Nový umelecký smer sa naplno prejavil až v sedemdesiatych rokoch 19. storočia, a to hlavne v dielach mladších francúzskych umelcov. Musím však upresniť, napriek tomu, že nové umelecké smery — ako aj impresionizmus — vznikajú v Paríži, na ich vytvorení sa podieľali aj umelci, ktorí boli členmi iných národov, ale žili alebo tvorili vo Francúzsku. Vznik impresionizmu sa spája s menom maliara Claude Moneta, presnejšie : „ Obraz Impresia, vychádzajúce slnce ( Impression, soleil levant), ktorý vystavoval roku 1874 Claude Monet, bol pre kritiku podnetom, aby celú skupinu umelcov označila za impresionistov“. (3)
S najväčšou pravdepodobnosťou môžem tvrdiť, že Monetov obraz vychádzajúceho slnka — ktorý je v súčasnosti označovaný za základné dielo impresionizmu — malo obrovský úspech, čo spočívalo v jeho hre farieb a svetiel. Ak sa pozerám na fotografiu tohoto diela, aj moje dojmy — aj keď subjektívne — sú rôznorodé, akoby som cítil prichádzajúce teplo slnka, cítim vôňu mora, moje pocity mi naznačujú, že niektorí rybári — vidíme čln na vode — už prišli s úlovkom na breh, cítim zmiešanú vôňu krvi a rýb, akoby som pomaly začal aj počuť bijúce vlny mora a zvuk budiaceho sa pobrežia. Môžem tvrdiť, že v mojom prípade Monet dosiahol to, čo asi chcel zachytiť v tomto úžasnom diele.
K označeniu nového štýlu došlo na základe obrazu Moneta. Označenie impresionisti sa neuplatnilo len v prípade francúzskych tvorcov, ale ako jeden z najsilnejších nových umeleckých smerov prenikol aj do svetovej kultúry. 5. Ideový základ impresionizmu

Maliari, vychádzajúci z naturalistickej techniky plein-air, s ťažkosťami a nedostatkom financií bojujúci Monet, Renoir, Degas, Pissaro, Morisot atď. namiesto práce v ateliéroch uprednostnili maľovanie pod voľným nebom. Vyhnali z ríše umenia zaužívané motívy rozprávky, mitológie, dejín, ideový obsah a klasické pravidlá kompozície. Hlásali, že pre maliara môže byť témou každý jav života, miesto kompozície obsadilo zvolenie jedného „výrezu“ prírody. Snaženie, aby — bez akéhokoľvek pridania — zachytili kúsok videnej reality, v koreňoch zmenilo staré chápanie obrazového pojmu.