Maliar, ak chce premeniť prírodnú skutočnosť na umeleckú skutočnosť, nemá maľovať to, čo o veciach vie, ale to a tak, čo a ako vidí. S motívom má zachytiť pohľad, ktorý vníma. Namiesto obsahu myšlienkového tak vnikla nálada – atmosféra. Je však pravdou, že nálada malieb je strhujúca, zdanie je okúzlujúce.

6. Francúzski impresionisti


Paul CÉZANNE (1839-1906)
Narodil sa a zomrel na juhu Francúzska – v Aix-en-Provence. Do roku 1858 študuje v gymnáziu, kde je jeho spolužiakom a priateľom Emil Zola. Po maturite sa zapisuje — na otcovú žiadosť — na právnikcú fakultu, pritom však pokračuje v štúdiu na Škole kreslenia v Aix. V roku 1859 sa presťahoval s rodinou do usadlosti Jas de Bouffan, kde prežíva letné mesiace v kruhu svojej rodiny. Potom, čo jeho otec zistil, že nemá vlohy na to, aby sa uplatnil ako bankár, pustí ho do Paríža (1861).Začína sa venovať maľovaniu naplno v Paríži, avšak ani okolie, ani on sám nie je s prvými prácami spokojný. Povahovo Cézanne stále hľadá sám seba. Stretáva sa s Hortensou Fiquetovou, ktorú si berie za ženu. Jeho hlavná impresionistická tvorba je v období od roku 1874 do roku 1877, a to, keď tvorí v prenajatom ateliéry na Anjouskom nábreží v Paríži. Najznámejšie jeho diela v období jeho impresionistickej tvorby sú: Dom obesenca, Dom doktora Gacheta, Nádrž v Jas de Bouffan, no jeho obraz More v l´Estaque je už komponovaný podľa zásad nového klasicizmu. Cézanne sa zrieka krátkych ťahov, začína maľovať v celkoch, zvýrazňuje objemy, usiluje sa o jednotnú kompozíciu, čím strácajú jeho diela impresionistické znaky. Cézanne zomrel na následky prechladnutia v roku 1906. Aj keď jeho tvorba ku koncu stráca všetky znaky nového umeleckého smeru, je považovaný za jedného najväčšieho impresionistu.

Edgar DEGAS (1834-1917)
Narodil sa a umrel v Paríži. V počiatkoch jeho tvorby sa stretávame s presnou kresbou, čo je vyslovene črtou klasicistického umeleckého smeru — napr. v dielach, ktoré namaľoval na cestách v Spojených štátoch: Nešťastia mesta Orelánu, Bavlnárska spoločnosť v New Orleans. Základy v jeho klasicistickej tvorbe pochádzajú z rodinného zázemia (otec bol bankárom), no neskôr ho jeho prisilná osobnosť a nezávislý duch hnali do tábora revolucionárov. Degas vskutku patrí do impresionizmu, pretože so záľubou zachytáva to, čo je v pohybe chvíľkové, pretože sa usiluje o reálne zobrazenie. Jeho umenie neodmieta klasicizmus, pri tvorbe nedelí farby až do takej atmosféry, ako iný impresionisti, zachováva si pevnosť a presné vymedzenie hraníc.