Degas má isté rozpory s Monetom, Sisleyom a Pissarom, no nestavia sa proti novej škole, len ju — tak ako Cézanne — chce doplniť. V počiatkoch teda ho môžem nazvať „tradičným umelcom“, no na jeho tvorbu začína vplývať naturalizmus, a práve to z neho urobí jedného z najsmelších novátorov v zobrazení moderného života. Veľmi rád vyberá tematiku zo života, portréty rodiny a dostihy – napr. v dielach: Na dostihoch, Absint, Carlo Pellegrini, Ležiaca žena atď. V jeho diele možno vidieť predzvesť nových členení priestoru a zorných uhlov, ktoré využíva neskôr fotografia a film. Na sklonku života obľúbi uhoľ, ktorý často dopĺňa pastelom. I keď jeho dielo nezavážilo natoľko ako Cézannovo, aj Degas je pre dejiny impresionizmu nenahraditeľný. Édouard MANET (1832-1883)
Narodil sa a umrel v Paríži. Je umelcom, ktorého dávajú do súvisu so vznikom impresionizmu. V jeho tvorbe sa začínajú spájať znaky klasického princípu so záľubou voľnosti, tým prijal zložité poslanie: spájať minulosť a budúcnosť. Prináša záľubu voľnosti, zhodnú dozaista s dobovými úsiliami, ktorá sa však ešte do dôsledkov nepripúšťala. V jeho prvých dielach sa stretávame so smelými ťahmi, jasnými farbami a veľkými výraznými plochami rovnomerných tónov — narp. v obraze Španielskeho gitaristu —, tieto znaky sú dôsledkom obdivu k Tintorettovi, Tizianovi a Veláquezovi. Veľké pohoršenie prináša jeho obraz Raňajky v tráve – zobrazuje nahú ženu sediacu na tráve medzi mladými mužmi oblečenými v dobových oblekoch. Po vystavení tohto obrazu — ako hneď od začiatkov — Manet prekvapuje kritikov. Odmietnutie konvencií a nenútenosť v použití prostriedkov z neho robí vodcu mladých maliarov. Ďalší útok na tradičné pravidlá maliarskej tvorby prináša jeho obraz Olympia. Toto dielo uráža obecenstvo svojou kompozíciou. Jeden z kritikov o obraze hovorí: „Kto je tá odaliska so žltým bruchom, modelka hodná opovrhnutia, ktorú ktovie kde našiel a ktorá si nárokuje predstavovať Olympiu? Olympiu? Ktorú Olympiu? Akiste kurtizánu. Pánu Manetovi nebudú vyčítať, že idealizuje neviestky, keď z nich robí nehanebnice.“ (4) Manet sa vo svojej tvorbe nevyhýbal príbehu (napr. Únik Henriho de Rochefort), ani ho nedomietal, čo potom začal robiť impresionizmus. Maliari o niekoľko rokov mladší od Maneta ktorí zanedlho vytvorili impresionizmus, správne odhadli význam jeho výskumov a uznali ho za staršieho druha, za ktorým môžu ísť, aby maliarstvo omladili. Manet im ukázal príklad mladistvej odvahy a našiel u nich, v ich zanietení za jasnú farbu, popud a prameň novej inšpirácie.

Claude MONET (1840-1926)
Narodil sa v Paríži, zomrel v Giverny.