Monetovo dielo má význam symbolu. Môžem však tvrdiť, že práve on bol najimpresionistickejším z impresionistov. Ako som už uviedol, jeho obraz Impresia, vychádzajúce slnko podnietilo k označeniu nového umeleckého smeru. Revolučným činom tej doby bola vôľa tlmočenia v maľbe skôr vlastného citu, ako určitej krajiny. V počiatkoch svojej tvorby pracuje v ateliéry, kde stretáva Renoira, Bazilla a Sisleya. Spojenie týchto významných maliarov prináša, že zakrátko začínajú podkopávať tradičné pravidlá maliarstva. V tomto období robí Monet figurálne maľby: Camilin portrét, Ženy v záhrade a Raňajky v interiéri. V neskoršom období maľuje takmer výlučne krajiny a najčastejšie také, do ktorých voda prináša meniaci prvok. Zisťuje, že krajina sa mení, že nestačí zachytiť to, ako sa chveje svetlo, ako sa zrkadlí voda, ako priesvitná je atmosféra, ale chce zachytiť meniacu sa farebnosť v hmle, na úsvit a v rôznych ročných obdobiach. Začína sa orientovať na maľovanie krajiny, kde voda prináša meniaci prvok: Holandsko, Anglicko, Benátky, seinske brehy a Lamanšské prístavy. Vrcholom jeho tvorby sú obrazy, kde zachytáva tú istú krajinu v rozličných časových a ročných obdobiach – napríklad pohľady na Stanicu Saint-Lazare, Rouenskú katedrálu, Pukanie ľadov, Topole na brehu Epte. Monetovej tvorbe naozaj blízky je iba Sisley a Pissaro, no jeho jedinečnosť spočíva v úspešnom tlmočení poetického charakteru vlhkej atmosféry. Moneta môžeme nazvať jedným najvýznamnejším — možno aj najväčším — impresionistom.

Camille PISSARRO (1830-1903)
Narodil sa na Antilách, umrel v Paríži. Bol synom Francúza a kreolky a iba po dlhých bojoch mu dovolili ísť do Paríža, vtedy už mal dvadsaťpäť rokov. Pissarro je maliar, ktorý sa najviac priblížil k prírode. Celý život zachytával svoje dojmy, ktorým dospel pri pozorovaní rozmanitých prejavov prírody. Začal pracovať pod dohľadom Corota, no keď sa pripojil k mladým umelcom združeným okolo Maneta, starý učiteľ sa ho zriekol. Pissarro prešiel rozličnými fázami vývoja, v jeho počiatkoch sa stretávame s vplyvom Corota a Courbeta. Neskôr sa začína vyjasňovať farebnosť v jeho dielach. K rozhodujúcemu kroku prichádza po roku 1870, keď bol v londýnskom exile (utiekol pred povolávacím rozkazom). Vrcholom jeho impresionistickej tvorby je obdobie v rokoch 1870 až 1880. Jeho tvorba sa v tomto období vyznačuje farebnými objavmi, samo svetlo sa stáva „námetom“, hlavným činiteľom na obraze.