Tento romantizmus v architektúre neskôr uľahčil prijatie baroka, ktorý vo Flámsku šírili jezuiti a španielski okupanti ako rímsky sloh, slúžiaci cieľom protireformácie. Prvé prejavy nového slohového cítenia sa začali objavovať na začiatku 17. storočia predovšetkým v usporiadaní priečelí kostolov. K najpozoruhodnejším príkladom tohto vývoja flámskej architektúry v prvej polovici storočia patrí kostol rehole begín v Mechelene a chrám sv. Petra v Gente. Hlavní predstavitelia:

Belgicko:

PETER PAUL RUBENS (1577 – 1640) sa pokladá za dominantnú osobnosť flámskeho barokového maliarstva. Maľoval rozmerné obrazy na plátne so svetskou i náboženskou tematikou. Rád zobrazoval rýchlo sa pohybujúce telá a alegorické výjavy, kde sa nebeské sily pohrávajú so smrteľníkmi. Reagoval na realitu a zmocnil sa jej živšie ako ktokoľvek iný. Majstrovsky využíval farby, ktoré nanášal na povrch plátna vibrujúceho plnosťou života. Bol veľkým majstrom portrétu, ale aj maľovania krajiniek. Z jeho obrazov sú najznámejšie Snímanie z kríža, Útek do Egypta, Posledný súd, Bitka Amazoniek a podobizne žien, z nich najznámejšie sú Venuša pred zrkadlom a Tri Grácie.

ANTHONIS VAN DYCK (1599 – 1641) maľoval náboženské obrazy menej výrazne. Bol vynikajúcim portrétistom aristokracie. S veľkou pozornosťou maľoval obleky z tenkého hodvábu. Jeho postavy sú elegantne vyobliekané v noblesnej póze s jemným výrazom tváre a rúk, chýba im však výraz života. Bol dvorným maliarom v Londýne. Jeho najznámejšie obrazy sú kompozície Zuzana a starci a Ružencová Panna Mária, ktorú van Dyck začal maľovať roku 1624 v Palerme a dokončil ju pravdepodobne roku 1627 v Janove. Holandsko:

FRANS HALS (1581 – 1583) bol skvelý maliar portrétu, usiloval sa zachytiť vonkajší i vnútorný výraz človeka. Vo svojich portrétoch vedel spontánnou sympatiou vyjadriť jednoduchú ľudskú radosť zo života. Jeho portréty ľudí rozlične povolaní sú plné životnej sily a sviežosti. Najznámejšie sú Cigánka, Veselý pijan, Čarodejnica.

REMBRANDT VAN RIJN (1606 – 1669) sa javí ako jediný z umelcov svojho obdobia, čo vyjadril metafyzický nepokoj a prejavil náklonnosť k mystériu. Jeho portréty sa koncentrujú na postavu, sú prenikavo intímne. Zmyslom jeho diela je láska k ľudstvu a sebapoznanie. Jeho životné dielo obsahuje portréty, autoportréty, skupinové portréty, figurálne kompozície, biblické scény, krajinky a kresbové záznamy. V jeho diele je umelecky vyjadrená pravda realisticky nielen obsahom, ale aj formou. Významné miesto v jeho maľbe má technika šerosvitu, ktorá je charakteristická pre celú jeho tvorbu.