Skôr však, ako sa mohli z rozličných variantov manierizmu vykryštalizovať a rozvinúť národné umelecké školy, vypukla vojna. Začala sa v Prahe stavovským povstaním a skončila až po tridsiatich rokoch vestfálskym mierom. V českých krajinách nastalo po skončení vojny obdobie bezohľadnej rekatolizácie, spojenej s upevňovaním nevoľníctva a ponemčovaním miest. V tejto situácii nastúpilo výtvarné umenie celkom novú cestu. Stalo sa väčšmi ako kedykoľvek predtým nástrojom cirkevnej politiky a prostriedkom slúžiacim na reprezentáciu šľachty. Cudzí umelci, ktorí prichádzali do Čiech, prinášali so sebou umelecké formy, vyhovujúce ako cirkevným, tak aj svetským kruhom. Hlavní predstavitelia:

Architekti:

KRYŠTOF DIENZENHOFER, jeho dielom je loď chrámu sv. Mikuláša v Prahe, kostol sv. Markéty v Prahe a iné kostoly.

KILIÁN IGNÁC DIENZENHOFER (1689 – 1751) bol najvýznamnejší barokový architekt v Čechách. Jeho diela majú svetovú úroveň. Dobudoval najkrajšiu barokovú stavbu – chrám sv. Mikuláša v Prahe a postavil ďalšie kostoly sv. Tomáša, sv. Kataríny, sv. Mikuláša.


Veľký podiel na svetovej úrovni českého baroka majú aj sochári. Budovanie chrámov, palácov a zámkov vyžadovalo aj ich účasť. Nevytvárali však len architektonický dekor, ale aj samostatné diela určené do interiérov i na voľné priestranstvá. V druhej polovici 17. storočia pripravovali cudzí i domáci umelci pôdu pre vznik diel najvyšších umeleckých kvalít, ktoré v prvých desaťročiach 18. storočia vytvoril Ferdinand Maxmilián Brokof a Matyáš Bernard Braun. FERDINAND MAXMILIÁN BROKOF (1688 – 1731) bol sochár, ktorý pozdvihol české sochárstvo na svetovú úroveň. Charakteristickým znakom jeho prác je barokový realizmus. Jeho najznámejšie sochy zdobia Karlov most v Prahe – sv. Kajetán; súsošie sv. Františka Xaverského; súsošie sv. Jána z Mathy, sv. Felixa z Valois a sv. Ivana a iné. Z jeho ďalších prác je známa sochárska výzdoba morového stĺpu na Hradčanoch.

MATYÁŠ BERNARD BRAUN (1684 – 1738) bol druhý najväčší barokový sochár v Čechách. Jeho sochy nesú pečať barokového pátosu. Zhotovil ich pre Karlov most – sv. Ivo, sv. Ľudmila a ďalšie. Sochy so svetskou tematikou prezrádzajú výraz zdravej zmyselnosti a príklon k realistickej životnosti. Sú to cykly sôch Blahoslavenstva, alegórie Cnosti, Neresti a socha Náboženstva. Pre pražskú kráľovskú záhradu vytesal súsošie Deň a Noc.


Maliari:

KAREL ŠKRÉTA (1610 – 1674) bol najväčším maliarom svojej doby v Čechách. Ako konvertita a schopný umelec si v pražskom katolíckom prostredí čoskoro vydobyl uznanie a stal sa vyhľadávaným majstrom.