- jeden z kľúčových smerov moderného umenia, ktorý vytvorili v rokoch 1907 – 1908 Pablo Picasso a Georges Braque. Podobne ako v prípade impresionizmu a fauvizmu, ani termín kubizmus nevymysleli umelci sami, ale skôr nepriateľsky ladení kritici. Kubizmus totiž predstavoval dovtedy najradikálnejší rozchod s klasickými pravidlami zobrazovania viditeľného sveta. Pod vplyvom Cézanna sa vzdal vyvolávania ilúzie priestoru na ploche obrazu a súčasne doviedol do dôsledku úsilie o redukciu predmetov na základné geometrické tvary. Využil aj inšpiráciu primitívnym umením na deformáciu predmetov i ľudských tvárí podľa toho, čo skutočne vidí pred sebou; každý predmet tak môže byť videný z niekoľkých rôznych perspektív. K prvým dielam raného kubizmu patria Picassove slávne Avignonské slečny (1907), dnes v Múzeu moderného umenia v New Yorku, a jeho autoportrét (1907), ktorý sa nachádza v Národnej galérii v Prahe. V rokoch 1908 – 1912 maľovali Braque a Picasso takmer jednofarebné, sivohnedé obrazy, na ktorých ďalej experimentovali s rozbíjaním konvenčného pohľadu na predmety a postavy. Po tejto „analytickej“ etape začali etapu „syntetického“ kubizmu, v ktorej spájali novovytvorené kubistické modely vecí do imaginatívnych, často aj pestrofarebných kompozícií. vrcholom tejto fázy sú Picassovi Traja hudobníci (1921) a početné zátišia jeho krajana Juana Grisa. Kubizmus v čistej podobe trval len asi jedno desaťročie, ale jeho vplyv na umenie 20. storočia bol ďalekosiahly. Inšpiroval rozvoj abstraktného umenia, prejavil sa plodne aj v sochárstve (v diele samotného Picassa). Zasiahol do vývoja moderného umenia od Ruska po Spojené štáty; v Čechách sa dokonca premietol do koncepcie architektúry a úžitkových predmetov.