Náboženstvo ovplyvňuje takmer všetko v ľudskom živote – od architektúry a spôsobu bývania, cez jedlo, knihy, ktoré čítame, svadobné a pohrebné obrady, systém súdnictva a vládnutia, až po našu vieru, morálku a národné povedomie a cítenie. Jedinci rovnako ako národy bez ohľadu na to, či sú to hinduisti alebo moslimovia, šintoisti alebo budhisti, kresťania alebo židia, sa definujú na základe náboženských predstáv a termínov.
Väčšina náboženstiev verí v jedného alebo viacerých bohov. Judaizmus (židovské náboženstvo), kresťanstvo a islam sú monoteistické náboženstvá, pretože veria v existenciu jediného Boha, stvoriteľa. Všetky tri majú korene v tej istej časti sveta – na Blízkom východe, a preto sa vyznačujú mnohými príbuznými kultovými rituálmi, sviatkami a mýtami. Existujú aj náboženstvá polyteistické, kde veriaci uctievajú viacero božstiev, z ktorých každé predstavuje alebo zastupuje istú časť prírody či ľudskej činnosti. Hinduistické náboženstvo, aj keď jeho stúpenci uctievajú mnoho bohov, nepovažujeme ho za polyteistické, pretože všetky hinduistické božstvá sa považujú iba za rôzne aspekty jedinej absolútnej sily alebo princípu brahmanu. Náboženstvá, ktoré sa nezakladajú na viere v boha sú napríklad budhisti, ktorí neveria v najvyššieho boha stvoriteľa, ale nasledujú Budhu, ktorý je pre nich skôr učiteľom ako bohom.
Náboženstvo sa snaží dať ľudskej existencii zmysel, vykladá najstaršie dejiny sveta, vytvára časové súvislosti, vysvetľuje ľudskú povahu a údel. Častokrát ponúka predstavu neba, kde sídli boh alebo bohovia a kam sa za odmenu po smrti dostanú duše veriacich. Náboženstvá, ktoré postulujú nebo, ako jeho protiklad vytvárajú peklo, podsvetie alebo stav nebytia. Kresťanstvo, islam a hinduizmus vnímajú zlo ako zlyhanie cnosti. Podľa kresťanskej vierouky sú všetky ľudské hriechy predznačené v prvom hriechu, prvého človeka Adama, ktorý však nadväzuje už na pád anjela Lucifera. V iných vierach sa zlo chápe ako pôsobenie zlých duchov či súperenia božstiev. Z nášho, kresťanského pohľadu, aby človek dosiahol odpustky, v 16. storočí bolo predpísané, okrem úprimnej ľútosti, navštíviť niektoré chrámy v Ríme podľa vopred určeného poradia: “Giro delle Sette Chiese” (Okruh siedmich chrámov). Počas prvého jubilea Bonifác VIII. (r. 1300) určil, že je potrebné navštíviť chrámy zasvätené apoštolom, Sv. Peter vo Vatikáne a Sv. Pavol za hradbami. Clement VI., počas druhého jubilea (r. 1350), pridal tiež Baziliku sv.