Správy o pôvodnom čínskom náboženstve sa zachovali v knihe spevov Ši-king a v najstaršej knihe čínskych dejín Šu-king. Najstaršie náboženstvo Číňanov bola viera v jedného Boha. Najvyššiu bytosť nazývali kočovní Číňania Śang-Ti čiže Najvyšší Pán alebo jednoducho Ti - Pán, Vládca. Uznával sa teda podľa všetkého osobný Boh, najvyššia bytosť nad všetkým. Usadlí Číňania, ktorí sa zaoberali roľníctvom neskôr nazývali najvyššiu bytosť Hoang-Tien - najvyššie Nebo, alebo jednoducho Tien - Nebo. Niekedy preto možno nájsť výraz Hoang-Tien-šang-ti, čiže Zvrchovaný pán najvyššieho neba. Pritom pojmy Vládca a Nebo sa dokonale kryjú.
Neskoršia viera v päť zvrchovaných pánov neba označená číslom 5 je vlastne viera v jedného najvyššieho Pána, ako to vždy označovali čínski vzdelanci. Číňania totiž uznávali päť živlov, päť svetových strán (sever, juh, východ, západ a stred). Päť zvrchovaných pánov je vlastne jeden najvyšší Pán; je to pätoraký prejav jednej a tej istej najvyššej bytosti. V nevideteľnom svete najvyššiemu Pánovi pomáha množstvo nebeských duchov, ktorí sa nazývali Šen.
Kult, ktorý sa vzdával najvyššej bytosti, bol veľmi jednoduchý. Pôvodne neboli v Číne chrámy ani kňazi. Cisár sám prinášal obety Vládcovi nebies na posvätnej čínskej hore Tai Šanu. Podľa starobylých záznamov čínskych dejepiscov Lo-pi, Čao-kang-tsi a iných sa dozvedáme, že podľa ich viery sa prvý človek klaňal Pánovi nebies, žil v raji, ale pre svoju neposlušnosť bol z raja vyhnaný. V Číne sa vo všeobecnosti verilo v posmrtný život ľudskej duše. Za vlády dynastie Čeu sa obľúbená úcta predkov v priebehu prvého tisícročia pred Kristom postupne začala rozrastať. Tak sa rozvíjal manizmus - úctievanie mŕtvych predkov. Podľa čínskeho presvedčenia si žiadali duše zomrelých úctivé pochovanie tela do rodnej pôdy a pravidelné podávanie pokrmov, ktoré údajne požívali. Ak sa to nedodržalo, zomrelé duše sa pomstili nedbalým pozostalým. Tým sa stával kult predkov podstatným kultom vo vtedajšej Číne. Pôvodná viera v jedného Boha začala postupne v Číne ustupovať mnohobožstvu a rozličné čary a veštenie zatlačili do úzadia vieru v najvyššieho Vládcu. Rôzne nešváry priniesli mravný a náboženský úpadok.
Politický rozvrat, mravný a náboženský úpadok vyvolali snahu o obnovu, ktorú hlásali dvaja veľkí čínski myslitelia. Bol to Lao-tsi a Kong-fu-tsi. Obaja sa považujú v čínskych dejinách za veľkých synov národa.