referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Zoja
Streda, 8. februára 2023
Čína
Dátum pridania: 11.12.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: babenqa
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 272
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 4.8
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 8m 0s
Pomalé čítanie: 12m 0s
 

Keďže Konfucius upevnil rodinné zväzky vo svojej vlasti, získal si veľké sympatie a právom ho nazývali najväčším synom čínskej ríše a zakladateľom čínskej náboženskej sústavy.
V 12. storočí po Kr. konfuciánsky reformátor Čuhi hlásal ateizmus a položil tak základ pre neokonfucionizmus. Spočiatku bol tento zakladateľ čuhizmu a jeho prívrženci prenasledovaní, ale za cisára Li bol menovaný za ideálneho vykladača Konfucia a veľkého učiteľa. Čuhistické učenie je vo svojej podstate hmotárskym monizmom.
Zásluhou Konfuciových žiakov sa rozšírilo učenie Konfucia po celej Číne a Konfucius sa stal predmetom náboženskej úcty. Už v roku 57 po Kr. na základe cisárskeho rozkazu bol zavedený kult Konfucia po celej ríši. Na začiatku 6. storočia sa na jeho počesť prinášali v chrámoch obety.
Ani taoizmus ani konfucionizmus neodpovedali na otázky čínskeho ľudu. Za vlády cisára Ming-ti sa objavilo v čínskej ríši učenie budhizmu. Budhizmus sa v Číne šíril veľmi rýchlo. Už na začiatku 5. storočia po Kr. bolo v Číne veľké množstvo budhistických kláštorov a chrámov (pagod). Budha pod menom Foh sa uctieval ako nový čínsky boh. Ak si takto bližšie všimneme otázku náboženstva v Číne, zistíme, že náboženstvo číňanov sa nedá jednoducho deliť na tri etapy: taoizmus, konfucionizmus a budhizmus. Všetky tri náboženstvá sú jedným celkom a navzájom sa nevylučujú. Číňan môže byť súčasne budhista, konfucionista aj taoista.
Ako sa na začiatku poznamenalo, prvotným náboženstvom starých Číňanov bol monoteizmus, viera v jedného Boha. Postupne sa však v Číne prejavil mravný i náboženský úpadok, najmä pod vplyvom civilizácie zameranej na hmotu, vplyvom rôznych vládnych kruhov a reformátorov. Nepomohli ani snahy Laocia a Konfucia o návrat k starým čínskym tradíciám. Rozmach bôžikov a zbožstvených osôb (ktorým čínsky ľud vzdával božskú úctu) zatemnil pravú vieru v Boha.
Nová éra nastala následkom šírenia kresťanstva do Číny. O sv. Františkovi Xaverskom vieme, že vo svojej veľkej horlivosti chcel zaniesť Kristovo učenie aj do Číny. Bol presvedčený, že i Japonci by skôr prijali náuku evanjelia, keby ju vlastnili aj Číňania, od ktorých prebrali veľkú časť kultúry. A tak sa František, už vysilený a zodratý misijnou prácou, dal na púť do tretej misie - Číny. No po krátkom čase v Číne zomrel. Postupne však prichádzali do Číny mnohí misionári a šírili kresťanstvo medzi čínskym ľudom. Boli to najmä jezuiti, neskôr i ďalšie rehole. Nemožno nespomenúť ani misionárov Spoločnosti Božieho Slova (SVD - verbisti). Verbisti viedli v Pekingu univerzitu, ktorá vychovala mnoho cenných šíriteľov kresťanstva. A tak sa kresťanstvo nádejne rozvíjalo.
Z misionárov - verbistov spomeňme P.
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Čína SOŠ 2.9776 275 slov
Čína SOŠ 2.9942 3016 slov
Čína SOŠ 2.9505 234 slov
Čína SOŠ 2.9732 2528 slov
Čína SOŠ 2.9443 1117 slov
Čína SOŠ 2.9535 2670 slov
Čína SOŠ 2.9483 474 slov
Čína SOŠ 2.9674 13157 slov
Čína SOŠ 2.9656 6140 slov
Čína SOŠ 2.9689 962 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.