V sučastnosti sa prísne pravidla, dodržaivané konzervatívnymi a ortodoxnými židmi, usilujú zmierniť reformné a liberálne hnutia.
Židia maju vlastný kalendár založený na lunárnom cykle.Medzi židovské sviatky patrí:
SABAT - odpočinutie - židovský sviatočný deň; popri obriezke jedno z ústredných ustanovení judaizmu. Je to siedmy deň týždňa a stvorenia, deň prikazaný na odpočinok ako pripomienka toho, že Boh odpočival, keď stvoríl svet, ale tiež pripomienka vyslobodenia z egyptskeho otroctva. V jud. sa s. slavi aj v synagoge aj rodine. Jeho charakteristicke črty - rodinna pohoda, prísny zákaz 39 kategórii činnosti a príkaz študia biblických textov. Začína sa požehnaním, po ňom nasleduje slávnostna večera a konči sa obradom havdala (oddelenia), čím sa sväty s oddeľuje od všedných dni. Pre rannu sabatovu bohoslužbu je charakteristické prečitanie zo zvitku Tóry a pridavná modlitba nazývaná musat, prip. výklad rabína. Prenesene sviatočný deň, sviatok vôbec. OBRIEZKA - je vonkajším symbolom zmluvy medzi Bohom a Židmi, kt. si Boh vyvolil za svoj národ.Robí sa spravidla v 8 deň po narodení dieťaťa. CHANUKA - zasvätenie; 8dňový židovský sviatok slávený v decembri. Pôvodne oslava víťazstva Židov vedených Makabejcami nad vojskami Antiocha IV.Epifana (znovu zasvätenie chramu a vznik samotného židovského štátu). Neskôr sa Ch., spojila s legendov o najdenom džbániku s čistým olejom: množstvo potrebne na chramovu lampu na jednu noc vystačilo celých 8dni. Charakteristicky postupným zapaľovaním osemramenného svietnika (chanukija). PESACH - prvý z troch židovských sviatkov, počas kt. pútnici prichádzali do Jeruzalema a v chráme obetovali prvotiny. Slávi sa v jarnom mesiaci nia (marec - april) a preto sa nazýva aj sviatkom jari. Jeho pôvodný roľnický charakter bol historizovaný a sviatok sa stal pripomienkou vyslobodenia Židov z egypt. otroctva. Počas p. sa začína domacím obradom nazývaným seder, sa je maces. V synagoge sa prečíta Pieseň piesní , kt. sa chápe ako vyjadrenie Božej lásky k Izraelu. ROŠ HA-ŠANA - nový rok; sviatok židovský, kt. sa slávi v 1 a 2 dni mesiaca tiriš a začína sa ním 10dni pokánia,kt sa končia Jom Kipurom. Pripísuje sa mu charaktér súdneho dňa, preto sa nazýva aj Deň súdu (začína sa nim obd., v kt. Hospodin rozhoduje o osude každého človeka). Podľa rabinskej tradicíe bol počas Roš hašanu stvorený svet. JOM KIPUR - Deň zmierenia; najväčší židovský sviatok, najslavnostnejší deň v jud.kalendári, kt. pripadá na 1deň mesiaca tišri(september - október), posledný z 10dní pokania začinajúcich Novým rokom (Roš ha-šana). Pôst sa drží od západu slnka do zotmenia nasledujúceho dňa. Zakazuje sa jesť, piť, súložiť, používať kozmetické a toaletné prípravky, nosiť koženu obuv, kúpať sa a vykonavať aku koľvek prácu.