Staré perzské náboženstvo zoroastrizmus učí, že celá existencia je ustavičným zápasom medzi bohmi a zla.
Zoroastrizmus je založený na učení Zarathuštru, perzského proroka, ktorý je na Západe známy ako Zoroaster. Predpokladaný dátum jeho narodenia sa veľmi líši a pohybuje sa medzi rokmi 1200 - 600 pred n. l.
Dnes sa k zoroatrizmu hlási asi 200 000 stúpencov: hlavné spoločenstvá sú v Iráne a Indii.
Zoroaster bol aktívny kňaz a jeho učenie sa zachovalo v 17 hymnoch - Gátach. Majú ezoterickú poetickú podobu, preto sa ťažko prekladajú, a vyvierajú zo Zoroastrovho presvedčenia, že mal víziu boha, Múdreho pána Ahuru Mazdu. Zoroastrijci uctievajú Ahuru Mazdu v "ohňových chrámoch", kde ustavične horí svätý oheň ako symbol božstva. Zoroastrijci veria, že Ahura Mazda stvoril svet a v správaní k ľuďom je absolútne dobrý. Jeho náprotivok Angra Mainju je bohom temnoty a smrti, stvoriteľom neživota, ktorý v boji s bratom vytvára búrky, mory a obludy. Tento dualizmus tvorí jadro zoroastrizmu.
Večný osud každého človeka určuje jeho výber medzi Ahurom Mazdom a Angrom Mainjuom - teda medzi dobrom a zlom. Dobrí sa tešia osobnému šťastiu v tomto živote a idú do neba, kým zlí prežívajú opak. Zoroastrijci pevne veria vo vzkriesenie, v posledný súd, muky pekla a radosti neba. Tieto viery sa jasne odzrkadľujú v eschatológii judaizmu, kresťanstva a islamu.
Mudrci, ktorí šli z Východu za hviezdou k malému Ježišovi, boli takmer určite zoroastrijci.
Zoroastrijské kňažstvo je dedičné. Po stáročia sa zachovávalo kňažskými rodinami, ktoré sú tradične pokladnicou náboženského poznania. Počas uvádzania do kňazstva iniciovaný dostáva posvätnú šnúru, čo pripomína hinduizmus, a bielu košeľu, symbolizujúcu ustavičný boj, ktorý treba zvádzať proti zlu a temnote.