Príčinou zla a utrpenia je to, že človek a všetko živé je pripútané k zmyslovému svetu prevtelení. Každý ľudský pocit, želanie či vášeň len prehlbuje utrpenie a vedie k novým, omnoho hroznejším prevteleniam.
Rovnako temné sú aj názory budhizmu na konečné vykúpenie z tohoto kolobehu, ide o stav označovaný ako nirvána. Nirvána je spravidla chápaná ako stav, kedy je definitívne prerušená nadväznosť vznikania a zanikania stavov bytia a nebytia. Človek sa môže k tomuto stavu dopracovať len vlastnými silami, meditáciou, cnostným životom a keď prejde štyrmi stupňami múdrosti, stane sa arhatom (teda svätým, ktorému sa podaril vstup do nirvány). Toto dokáže iba mních, ktorý dosiahne naplnenie Budhovho osvietenia. Aby človek pretrhol tento kolobeh, musí prekonať nevedenie, poznať podstatu sveta, potlačiť vášeň, zrieknuť sa pôžitkov, moci, bohatstva a pochopiť premenlivosť a prechodnosť všetkého pozemského a potlačiť túžbu po živote. Takýmto spôsobom si otvára cestu k vykúpeniu, spaseniu a až potom dospeje k pravému poznaniu, kedy môže dosiahnuť stav nirvány aj počas života. Budhizmus pokladal pokoru a miernosť za hlavné cnosti, ktoré človeku prinášajú možnosť zbaviť sa utrpenia pozemského sveta.
Priame spasenie v chápaní raného budhizmu mohol dosiahnuť len mních-pustovník. „Osmoraká cesta spasenia“ znamená bohabojný život, ktorého podstatou je postupné prekonávanie vášní, akejkoľvek pripútanosti, cestu úplnej odlúčenosti, na ktorej už niet miesta ani pre radosť z perspektívy blízkeho spasenia. Je to náročný proces hĺbkových meditácií, ktoré mnísi vykonávajú v takmer úplnej izolácii. Princíp Karmy : Sme dôsledkom toho, čím sme boli a budeme dôsledkom toho čím sme. V budhizme sa karma určuje stupňom dodržiavania morálnych požiadaviek, dôslednosťou v neodporovaní zlu násilím vo všetkých predchádzajúcich prevteleniach. Karma nás učí : trpezlivosti, dôvere, spoliehaniu na seba, zdržanlivosti,...
V priebehu posledných sto rokov si budhizmus našiel svojich vyznávačov i v západoeurópskych krajinách a tiež v Amerike. Obyvatelia týchto západných krajín sú fascinovaní najmä komplexným svetonázorom hlásaným budhizmom, subtilnou psychológiou a meditačnými cvičeniami.
1.5 M n í š s k e r á d y
Budha založil rád potulných žobravých mníchov. Prijímanie do rádu bolo najprv výsadou samotného Budhu, ktorá neskôr prešla do právomocí jednotlivých mníšskych rádov. Mohli byť prijímaní muži - novici, ktorý boli v určený čas vysvetení na mníchov (nie pred dosiahnutím dvadsiateho roku života).
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Budhizmus a Kresťanstvo
Dátum pridania: | 29.09.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | tenka | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 167 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 8.4 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 14m 0s |
Pomalé čítanie: | 21m 0s |
Podobné referáty
Budhizmus a kresťanstvo | SOŠ | 2.9334 | 5275 slov |