Islam

Islam je jedným z najväčších svetových náboženstiev. Odhaduje sa, že sa k nemu hlási asi 1100 až 1300 miliónov veriacich. Zakladateľom islamu je prorok Mohamed (žil v 7.stor. v Arábií), o ktorom moslimovia veria, že bol najväčším a posledným prorokom zoslaným Bohom (ar. Alahom).
Islam je arabské slovo a znamená “podriadenie božej vôli”. Moslimovia sú tí, ktorí “sa podriaďujú Alahovi”. Alah je jediný skutočný Boh a svätou knihou islamu je al–kut´án (korán). Je to božie slovo zjavené prorokovi Mohamedovi. Islam má päť základných vieroučných článkov: 1.vieru v jediného Boha, 2.vieru v zjavenú svätú knihu, 3.vieru v prorokov, 4.vieru v anjelov, 5.vieru v posmrtný život.

Božie posolstvo

Okolo roku 610 n.l. opustil obchodník Mohamed rušné mesto Mekku, aby istý čas strávil v blízkych horách. Túžil po pokoji a tichu, chcel premýšľať a modliť sa. V horách mal videnie alebo možno sen, vtedy mal asi štyridsať rokov. Potom začalo mohamedovo videnie meniť svet.
Mohamed sa vrátil domov a povedal rodine, že dostal božie posolstvo, v ktorom je vysvetlenie, ako treba správne žiť a uctievať boha. Mohamed veril, že jeho povinnosťou je zvestovať božie posolstvo všetkým ľuďom a preto sa stal kazateľom a učiteľom. mnohí ho obdivovali a uctievali, iní si ho nevšímali. Tvrdil, že ho poslal Boh, aby ľuďom priniesol dobrú zvesť a aby ich zároveň varoval pred modlárstvom. Mohamed vyzval Arabov, aby uverili v jediného Boha. Kto v neho uverí toho čaká odmena v raji, ale však kto mohamedovo posolstvo odmietne, bude potrestaný v pekle.

Proti Mohamedovi vystúpila opozícia najmä spomedzi bohatých obchodníkov v Mekke, preto so svojimi stúpencami ušiel do Medíny, mesta vzdialeného asi 450 km na sever. Tento útek sa volá hidžra a došlo k nemu v júli roku 622 n.l. Od toho času sa počíta islamský kalendár. V Medíne Mohamed založil náboženskú obec veriacich usilujúcu žiť podľa božích príkazov. Bojoval proti mekkským protivníkom, kým sa mu nepodarilo roku 630 n.l. Mekku dobyť. Zomrel roku 632. Veľa občanov mesta Mekky sa rozhodlo počúvať jeho kázne a stať sa moslimami–to znamená ľuďmi, ktorý sa odovzdali do vôle božej. Pravidelne sa modlili a stretávali sa, aby počúvali výklad božieho posolstva. Tieto texty boli neskôr spísané do knihy nazvanej Korán. Korán usmerňoval a aj naďalej usmerňuje konanie stúpencov islamu vo všetkých aspektoch ich života. Z Mohamedovho videnia sa zrodilo nové náboženstvo, ktoré sa šírilo rýchlo. Moslimskí panovníci získali kontrolu nad obrovskou ríšou s centrom v Damasku a neskôr v Bagdade. Za jedno storočie sa moslimské územie rozšírilo od Španielska až po hranice Číny.

Náboženskí vládcovia

Modlitby v mešite riadi imám. Každý dospelý muž môže byť imámom, no mešity majú obyčajne svojich vlastných, ktorí aj kážu, uzatvárajú manželstvá a pochovávajú. Slovo
“imám” možno použiť aj vo význame “ vodca moslimov”. Po Mohamedovej smrti sunnitskí moslimovia používali toto slovo v tomto význame. Šíitske sekty majú rozličné názory na funkciu a postavenie imáma, najčastejšie ho však pokladali sa duchovného vodcu.
Teologickými a právnymi otázkami sa v islamskej komunite zaoberajú duchovní. U šíitov, ktorí uznávajú dvanástich imámov, sa teologickými otázkami zaoberajú ajatolláhovia. Tí majú veľkú náboženskú i morálnu autoritu. V Iráne sa slovom mulla nazýva náboženský vedec.
Mystické hnutie v islame sa volá súfizmus. Mystické bratstvá vedú šejkovia, ktorí zasväcujú novicov do ich duchovnej cesty. V niektorých krajoch islamského sveta, napríklad v západnej Afrike, majú bratstvá a ich vodcovia značnú moc.