Islamské hnutia a sekty

Asi 90% všetkých moslimov tvoria sunnity. volajú sa i “ľudia sunny a rovnakého názoru”. Ich názov pochádza z toho, že žijú podľa sunny (támto slovom sa označovali výrobky a skutky Mohameda a jeho žiakov). Sunniti sú aj ľuďmi “názorovej zhody”, lebo rešpektujú to, na čom sa dohodla obec veriacich.
Šíitské hnutia a neskôr sekty vznikli pri sporoch o to, kto sa má stať vodcom veriacich po smrti proroka. Šíiti podporovali nároky Mohamedovho bratanca Alího na následníctvo, preto sa volajú šíat Alí “strana Alího”. Všetci šíiti zastávajú názor, že potomkovia Alího majú byť vodcami moslimov, teda imámami. Šíiti sa roztrieštili do troch veľkých skupín:

Zajdovci. Táto sekta sa vo vierouke takmer neodlišuje od sunnitov. Uznávajú postupnosť imámov, ktorí však podľa názoru nemajú nadprirodzené vlastnosti. Zajdovskí šíitskí panovníci vládli vládli v Jemene až do zrušenia monarchie (1962).
Väčšina šíitov uznáva postupnosť dvanástich imámov. K tejto sekte “dvanástich” sa hlásia Peržania, veľa Iračanov, Pakistancov, Indov a Libanoncov. Uznávajú dvanástich imámov, z ktorých posledný zmizol roku 878 a vráti sa na zem ako mahdí. Mahdí bude akýsi islamský mesiáš a začne éru spravodlivosti, za ktorou bude nasledovať koniec sveta.

Podľa učenia tejto sekty sú imámovia dokonalými bytosťami s nadprirodzenými vlastnosťami, lebo do nich vniklo božie svetlo (emanácia). V súčasnosti si titul imám osobujú aj náboženskí predstavitelia tejto sekty (napr.: imám Chomejní v Iráne).
poslednou veľkou šíitskou sektou sú ismaílovci. Uznávajú postupnosť potomkov imáma Ismaíla, ktorý bol synom šiesteho šíitskeho imáma. ismaílovská doktrína je ovplyvnená novoplatónskou s indickou filozofiou. Podľa tohto učenia má každé božie zjavenie, teda i korán, vonkajší rozpoznateľný zmysel a vnútorný skrytý význam. Do sekty ismaílovcov patrila dynastia Fátimovcov v Egypte. Neskoršie sa ismaílovci rozdelili na niekoľko menších siekt. Zo zúčastnených siekt sú známi chódžovia, ktorých viedol Agá Chán (sú rozšírení v Indii a vo východnej Afrike) a indická sekta Bohara.

Život podľa Božieho zákona

Islamský zákon sa volá šáría, čo znamená “cesta”, po ktorej treba kráčať. Šaría je obsiahly komplex nariadení a predpisov a týka sa všetkých stránok života veriaceho. Predpisuje moslimovi, ako sa má pomodliť, ako si má vykonať ročnú púť a pod. Určuje tresty za spáchané trestné činy, napr.: odťatie ruky za kradnutie a bičovanie za opilstvo. rodinný život zas regulujú nariadenia týkajúce sa manželstva, rozvodu, starostlivosti o deti a dedičských práv.

Ženy v islame

Postavenie žien v moslimských krajinách sa veľmi rýchlo mení. Podľa zákona môže mať muž štyri manželky, no dnes je to už skôr zriedkavosť. Väčšina mužov má jednu manželku. Podľa tradície môže muž opustiť ženu, ak jej tri razy povie, že sa s ňou rozvádza, no žena to urobiť nemôže. V niektorých islamských krajinách však zákony dovoľujú žene – v určitých prípadoch – aby sa s mužom rozviedla. Napríklad ak muž vezme na manželku ešte jednu ženu, hoci vo svadobnej zmluve sa zaviazal, že bude mať iba jednu.
Niektoré ženy nosia tradičné islamské oblečenie, ktoré im zakrýva tvár, ruky a vlasy, iné si na verejnosti odhaľujú len ruky a tvár, iné však nosia európske šaty. Tradičné oblečenie si nechávajú iba na návštevy mešity alebo na domáce modlitby. Rozdiely v obliekaní možno vidieť aj v rámci jednej rodiny.