Päť stĺpov islamu

Moslimovia veria, že sa musia bezpodmienečne riadiť príkazmi Alaha a svoje životy založiť na piatich stĺpoch viery, zostavených vo svätej knihe Korán. Nazývajú sa “päť stĺpov viery” . 1. Je to vyznanie viery (čaháda) – Základný vieroučný článok islamu znie: “Nieto boha okrem Boha a Mohamed je Posol Boží.”
2. Päť modlitieb denne (salát) – modlitba je súčasť islamského kultu a oslava Boha. Moslim sa modlí päť ráz za deň: na svitaní, na poludnie, popoludní, pri západe slnka a večer. Po rituálnom očistení tela sa moslim postaví tvárou k Mekke a modlí sa buď s ostatnými veriacimi v mešite, alebo sám. Pod seba si položí rohož alebo modlitebný koberec, aby sa zachovala rituálna čistota miesta. každá modlitba sa skladá z predpísaného počtu pohybov. Veriaci najprv stojí, potom sa pokloní, potom padne na tvár pred Bohom, potom si sadne a opäť vstane. Pri každom pohybe prednáša určité verše z koránu. Ucelený súhrn pohybov a prednesených veršov z koránu tvorí jednu modlitbu (po arabsky raka). Moslim sa nemusí modliť v mešite každý deň, všetci dospelí a zdraví muži by sa mali zúčastniť na spoločnej piatočnej modlitbe. Účasť žien je nepovinná. Mešita je aj miestom náboženského vzdelávania. Vyučuje sa v nej mládež, ale diskutujú ti medzi sebou aj moslimskí laici a vzdelanci.
3. Almužna (zakát) – každý dospelý moslim, ktorý má finančný príjem alebo majetok, je povinný odvádzať náboženskú daň.
4. Pôst v mesiaci ramadán (saum) – moslimovia sa postia počas celého islamského mesiaca ramadánu každý deň od svitu do zotmenia, Veria, že v tomto mesiaci Boh po prvý raz zjavil korán. Osoba, ktorá sa postí, nesmie jesť, piť ani fajčiť. Chorí starší ľudia a deti sa postiť nemusia.
5. Púť do svätého mesta Mekky v Saudskej arábii (hadždž) – každý dospelý a zdravý moslim bez rozdielu pohlavia, ktorý má na to prostriedky, by mal aspoň raz za život vykonať púť do Mekky. Púť sa koná každý rok počas islamského mesiaca Du I–hidždža. Púťové oslavy sa začínajú v Mekke. Pútnici sedem ráz obehnú okolo chrámu Kaaby – najsvätejšej moslimskej svätyne jediného Boha. Ďalšie púťové obrady sa konajú v blízkom i vzdialenom okolí Mekky. Púť vrcholí sviatkom Obetovania, keď pútnici obetujú Bohu ovce a ťavy.
Džihád sa dakedy pokladá sa ďalší pilier viery. Slovo znamená “úsilie” a používa sa na označenie “svätej vojny”. Svätú vojnu viedli moslimovia za šírenie islamu, ale aj v sebeobrane. Džihád znamená i zápas o duchovnú obnovu alebo duchovný rast.

Kaaba

Je to najsvätejší svätostánok moslimov. Umiestnená je uprostred veľkej mešity v Mekke. Pútnici sa modlia tvárami obrátenými ku Kaabe. Pri púti ju obchádzajú sedem ráz a dotýkajú sa posvätného čierneho kameňa zamurovaného do jej východnej steny. Podľa moslimskej tradície čierny kameň dostal Adam, keď ho Boh vyhnal z raja. Mal mu umožniť odpustenie hriechov. Podľa ľudovej tradície bol vraj čierny kameň najprv biely, ale sčernel od hriechov miliónov pútnikov, ktorí ho bozkávajú.

Islamský sloh

Palác Alhambra (Červená pevnosť) v Granade bol postavený roku 1238–1354 ako domov moslimských vládcov v južnom Španielsku. Bol prepychovo vyzdobený, s miestnosťami situovanými okolo tienistého nádvoria, so sochami, s ozdobnou dlažbou a chladivými fontánami.

Veda a technika

Moslimský učenci boli slávni v celom stredovekom svete. Mali veľa poznatkov z astronómie, matematiky, chémie, medicíny a techniky. Moslimský učenci vykopali veľa významných vedeckých objavov.

Mešita

Je to svätyňa, v ktorej sa stretávajú veriaci na bohoslužby. Mešity majú v múre otvor (mihrab) a malú plošinku (mimbar), obidve obrátené k Mekke. Pre dvstupom do mešity sa veriaci očista a vyzujú. Pri modlitbe kľačia s hlavou dotýkajúcej sa podlahy a smerujúcou k mihrabu.

Zaujímavosti

Islam zakazuje moslimom zobrazovať rastliny a zvieratá, a preto ozdobuje veci geometrickými tvarmi s rastlinnými motívmi.

Mohamed sa pri modlitbe obrátil najprv k Jeruzalemu, nie k Mekke, z úctou k Abrahámovi. Keď však židia odmietli Mohamedovo tvrdenie, že Abrahám bol moslim, obrátil sa k Mekke, kde Abrahám vybudoval svätyňu Kaaba.