Aj v Tradícií sa uvádza Kristus ako jeden a ten istý podmet a vlastník Božských a ľudských prísudkov, Božskej a ľudskej prirodzenosti. Cirkevní otcovia venujú hypostatickej únií veľkú pozornosť, čoho dôkazom je aj dôležitosť tohto pojmu v kristológii.
Sv. Ignác Antiochijský píše nasledovne: „Mária nosila v živote nášho Boha, Ježiša Krista“. Otcovia sa odvolávajú na cirkevné vyznania viery, v ktorých sa o tom istom Kristovi vraví, že je Božím Synom a že sa narodil z Panny Márie. Východné symboly viery zvlášť dôrazne vyzdvihujú Kristovu jednotu.
Pred Efezským koncilom otcovia nepoúživajú o spojení obidvoch prirodzenosti v jednej osobe Krista presné a dokonalé názvy. Vlastnú vec však poznali, ako to dokazujú ich výroky, v ktorých tomu istému Ježišovi Kristovi pripisujú Božské a ľudské vlastnosti. Latinskí Otcovia pod Tertuliánovým vplyvom dospeli k jasnej trinitárnej a kristologickej terminológii. Tertulián píše: „Vidíme dvojaký stav nezmiešaný, ale v jednej osobe spojený, Boha a človeka...“

Sv. Ambróz o Kristovej osobe hovorí nasledovne: „Určite nie je iný z Otca a iný z Panny, ale ten istý ináč z Otca a ináč z Panny.“
Nejasné výroky Otcov, ktoré niekedy použili v súvislosti s touto dogmou, je potrebné vykladať podľa jasných a určitých výrokov na iných miestach, kde sa pravoverne vyjadrovali. Skutočnosť, že sa takéto výroky vyskytli, možno vysvetliť tým, že ešte v tomto období nebola ustálená teologická terminológia, a preto sa mohlo stať, že sa použil aj menej vhodný výraz.
Otcovia pri vysvetľovaní nestorianizmu poukazujú na následky základného nestoriánskeho bludu njmä v učení o Eucharistii. Podľa nestoriánov, Kristovo utrpenie, keďže je dielom obyčajného človeka, je zbavené svojej nekonečnej ceny, ktorá je nutným predpokladom vykúpenia. Potom Kristovo telo v Eucharistii nie je „životodarné“, lebo nie je „vlastným telom Boha – Slova“.

Sv. Cyril Alexandrijský proti nestoriánom používal formuláciu: „Jedna vtelená prirodzenosť Božieho Slova.“ Pod prirodzenosťou chápal tak ako jeho odporcovia prirodzenosť samú v sebe – hypostázu. Táto formula pohádza z vyznania viery „O vtelení Božieho Slova“, ktoré Apolinár z Laodicey odovzdal cisárovi Joviniánovi, a ktoré bolo rozšírené pod menom sv. Atanáza II. Carihradský koncil vzal túto formulu do ochrany. Teda Ježiš Kristus - Boh i človek – je jeden a ten istý podmet, majiteľ a nositeľ oboch prirodzenosti, Božskej i ľudskej, teda jediná osoba. Táto jediná osoba Krista – Boh i človek – je Božská osoba večného Božieho Slova, jednorodeného a vlastného Božieho Syna.

Rozum
Ľudský rozum jasne vníma, že keď je Kristus Bohom i človekom v jednej osobe, môže byť iba Božskou osobou. Lebo Boh nemôže byť bez svojej vlastnej osobnosti, ani sa nemôže nijako meniť. Preto sa tak stal človekom, že neprestal byť Bohom, ani nič nestratil, ale prijal ľudskú prirodzenosť do jednoty svojej Božskej osoby večného Slova.