Kresťanské svedectvá
Patria sem knihy Nového Zákona, /Evanjelia, Skutky apoštolov a Listy/ a tiež listy rannokresťanských autorov, ktoré nie sú brané ako knihy Božieho Zjavenia, ale ako historické dokumenty.
Pri vedeckom bádaní Evanjelií, exegéti došli k základnému poznatku, že nemožno k nim pristupovať na spôsob kronikársky. Evanjelia majú predovšetkým teologický charakter. Každé Evanjelium, ako svedectvo viery autora, nezatvára, ale naopak otvára cestu k poznaniu historického Ježiša. Objektívna hodnota evanjeliových správ o Ježišovi sa zdôvodňuje cez poukazanie na ich autentickosť, integrálnosť a vierohodnosť.
Téma: 2. Vtelenie Syna Božieho
Základná kristologická dogma znie: Ježiš Kristus Nazaretský, je druhá Božská osoba, večný Syn Boží, ktorý sa stal človekom.
Historické jestvovanie osoby Ježiša Krista sme si priblížili v predchádzajúcej kapitole.
Táto základná dogma sa vola: vtelenie Syna Božieho / Incarnatio Filii Dei/. Vskratke si môžme toto tajomstvo vysvetliť citátom zo Svätého Písma: „A Slovo sa telom / t.j. človekom / stalo a prebývalo medzi nami“ /Jn 1, 14/
Výraz „telom“, je hebraizmus, značí „človekom“. Tento verš hovorí o vtelení Božieho Syna. Božie Slovo sa stalo telom, čiže človekom v pravom slova zmysle bez toho, že by prestalo byť Bohom. To znamená, že Ježiš Kristus je aj Bohom aj človekom, má dve prirodzenosti, božskú i ľudskú, ktoré sú spojené v jedinej osobe Syna Božieho.
Vtelený Syn Boží má meno: Ježiš Kristus.
Ježiš - rozhodnutím Boha dostal toto meno, lebo jeho poslaním je spasiť ľudí od hriechov. / Ješua - Pán je spása /
Kristus - / Pomazaný / - meno vychádza z toho, že zastáva trojaký úrad: kňazský, prorocký a kráľovský, pri ktorých v Starom Zákone boli pomazaní kňazi / Lv4,3 / , králi / 1Krľ 1,34 / a proroci. Kristus bol podstatne pomazaný, lebo jeho ľudská prirodzenosť hypostatický spojená s Božskou osobou, bola posvätená a pomazaná božstvom.
Túto základnu kristologicku dogmu vyjadruje Apoštolské vyznanie viery: vyznanie viery Sv. Atanáza: „Pán náš, Ježiš Kristus, Syn Boží, je Boh a človek spolu. Bohom je z podstaty Otcovej pred vekmi splodený a človekom je z podstaty matkinej v čase zrodený, dokonalý Boh a dokonalý človek, pozostávajúci z rozumnej duše a tela ľudského. Rovný Otcovi podľa Božstva, menší od Otca podľa človečenstva. Ktorý, hoci je Boh i človek, predsa nie je dvojitý, ale len jeden Kristus. Jeden nie je premenou Božstva na telo, lež prijatím človečenstva vBoha. Je úplne jeden nie zmiešaním podstaty, ale jednotou osoby.“
Základnu kristologicku dogmu definovali viaceré cirkevné snemy:
nicejský /325/
efezský /431/
chalcedonský /451/ - ktorý hovorí: „Všetci súhlasne učíme vyznávať jedného a toho istého Syna a Pána nášho Ježiša Krista, toho istého dokonalého v božstve a toho istého dokonalého v človečenstve, pravého Boha a pravého človeka ... jedného a toho istého Krista Syna Pána jednorodeného treba vyznávať v dvoch prirodzenostiach: nezmiešane, nezmeniteľne, neoddelene, nerozlučiteľne, takže vôbec neprestala rozdielnosť prirodzenosti pre spojenie, ba práve bola zachovaná svojráznosť oboch prirodzenosti, ktoré sa spojili v jednej osobe.“
lyonský /1274/
florentský /1441/
Ježiš Kristus je teda opravdivý Boh a opravdivý človek v jedinej osobe večného Slova. Táto dogma je centrom nielen náuky o vykúpení, ale aj celej vierouky, ktorá je božstvom Ježiša Krista potvrdená.
Téma: 3 Kristus - opravdivý človek
Koncom prvého a začiatkom druhého storočia, rozšírila sa náuka, ktorá popierala skutočnosť Kristovho ľudského tela a skutočnosti pozemského, ľudského života Kristovho. Boli to dokéti, ktorí namiesto skutočného tela, pripisovali Kristovi len telo zdanlivé. / dokéma, fantasma/ Východiskom tejto mýlnej náuky dokétov bolo „pohoršenie kríža“ / 1 Kor 1, 23 / , preto aj utrpenie aj smrť opisovali len ako zdanlivé.
Neskoršie gnostické sekty, ktoré pripisovali Kristovi alebo len zdanlivé telo bez akejkoľvek skutočnosti, alebo len nebeské astrálne telo, vychádzali z gnostického dualizmu, podľa ktorého nie je možné spojenie Božieho Logosa s ľudským telom, lebo hmota je sídlom zla.
Na základe týchto bludov, bolo treba definovať aj túto pravdu viery.
Dogmou viery je: Ježiš Kristus je opravdivý a skutočný človek, prijal ľudskú prirodzenosť, skutočné telo a rozumnú dušu.
Najstaršie Symboly viery pripomínajú najdôležitejšie skutočnosti, pozemského Ježišovho života. Sú to: počatie, narodenie, utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie. Tým sa vyvracia dokétske popieranie Kristovho ľudského života. Chalcedonský snem / 451/ nazýva Krista „pravým Bohom a pravým človekom“.
V liste sv. apoštola Pavla Rímanom čítame: „Pavol, služobník Krista, povolaný za apoštola, vybraný hlásať Božie evanjelium, ktoré Boh vopred prisľúbil, vo Svätých písmach skrze svojich prorokov o svojom Synovi, ktorý podľa tela pochádza z Dávidovho rodu“ / Rim 1,1- 3/. Tiež v liste Hebrejom /4, 14 - 15 / a u Lukáša / 2, 40/
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Kristológia
Dátum pridania: | 19.10.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | memil | ||
Jazyk: | Počet slov: | 31 811 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 114.5 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 190m 50s |
Pomalé čítanie: | 286m 15s |
Podobné referáty
Kristológia | ZŠ | 2.9707 | 12409 slov |