Ježiš je naplnený vedomím nadľudskej moci. /Mt 28, 18 / . Túto moc, ktorá v ňom prebýva, využíva k mnohým zázrakom a dáva ju aj svojím učeníkom, aby v jeho mene konali zázraky / Mt 1O, 1 - 8 / . Robí si nárok aj na moc odpúšťať hriechy, ktorá patrí jedine Bohu / Mt 9, 2 / .
Božstvo Krista v Evanjeliách
Mt 11, 27 - Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť.
Presvedčivosť tohto textu sa opiera o dva výroky Krista:
1. Výraz všetko treba chápať vo význame prirodzenosti Otca i Syna. Kristus potom má tú prirodzenosť čo Otec, to znamená, tak ako Otec - On je tiež Bohom
2. ...nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn - s týchto slov vyplýva, že Otec i Syn sú rovní z pohľadu poznania. Z pohľadu filozofického argumentu, že Boh nie je náhoda, ale istota, treba si všimnúť návrh, že ten kto má Božskú vlastnosť, má súčasne Božskú prirodzenosť a potom je Bohom.
Mt 16,16 - Odpovedal Šimon Peter: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“
Výraz Syn môžeme chápať dvojako: ozdoba
vyjadrenie prirodzenosti.
Z textu vidíme, že ide o ten druhý význam - Kristus je Synom Božím vlastniacim tú samu prirodzenosť ako Otec. Potvrdzuje to aj nasledujúci 17. verš: Ježiš mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, leno ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach.“ a tiež nepriamo /Mt 22, 42 - 46/ Keď boli farizeji zhromaždení, Ježiš sa ich opýtal: „Čo si myslíte o Mesiášovi? Čí syn je?“ Odpovedali mu: „Dávidov.“ Povedal im: „Akože ho potom Dávid v Duchu volá Pánom, keď hovorí: Pán povedal môjmu Pánovi: „Seď po mojej pravici, kým ti nepoložím tvojich nepriateľov pod nohy? Ak ho teda Dávid volá Pánom, ako môže byť jeho synom? A nik mu nevedel odpovedať ani slovo. Ani sa ho od toho dňa už nik neodvážil vypytovať. Kristus tu poukazuje na svoj úrad hovoriac, že Mesiáš ako človek je synom Dávida a súčasne je jeho vládcom a tým môže byť jedine Boh.
Mk 14, 61 - 62 - Tu vstal veľkňaz, postavil sa do stredu a opýtal sa Ježiša: „Nič neodpovieš na to, čo títo svedčia proti tebe?“ Ale on mlčal a nič neodpovedal. Veľkňaz sa ho znova pýtal: „Si ty Mesiáš, syn Požehnaného?“ Ježiš odvetil: „Áno, som. A uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať s nebeskými oblakmi.
a tiež Mt 26, 63 - 64 - Ale Ježiš mlčal. Veľkňaz mu povedal: „Zaprisahám ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si Mesiáš, Boží Syn.“ Ježiš mu odvetil: Sám si to povedal. Ale hovorím vám: Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch.“
Lk 22, 66 - 70 - Keď sa rozodnilo, zišli sa starší ľudu, veľkňazi a zákonníci, predviedli ho pred svoju radu a hovorili mu: „Ak si Mesiáš, povedz nám to!“ On im odvetil: „Aj keď vám to poviem, neuveríte, a keď sa opýtam, neodpoviete mi. Ale odteraz bude Syn človeka sedieť po pravici Božej moci.“ Tu povedali všetci: „Si teda Boží Syn?“ On im povedal: „Vy sami hovríte, že som.“
Sú to svedectvá Ježiša pred Sanhedrinom. Na otázku či je Synom Boha len Evanjelista Marek odpovedá kladne, v ostatných Evanjeliach pasívne, súhlasí s otázkou Sanhedrinu, hoci vie, že za toto vyznanie ho čaká smrť.
Jn 1, 1 - 3 - Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo.
Všetci exegéti sa zhodujú, že termín ho logos, Slovo v Jánovom prológu sa vzťahuje k druhej Božskej osobe - ku Kristovi. Ukázal sa gramatický problém. Či výraz kai Theos en ho logos prekladať ako: Boh bol Slovom, alebo Bohom bolo Slovo. Pri termíne lógos, nachádza sa člen „ó“, ktorý v gréckom jazyku označuje podmet vety. Potom preklad by mal byť: Bohom bolo Slovo. Vyššie uvedený text je smerodajným v dokazovaní Božstva Ježiša Krista.
Jn 5, 17 - 27 - Ježiš im povedal: „Múj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.“ Preto sa ˇŽidia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže porušoval sobotu, ale aj Boha nazýval svojim Otcom a robil sa rovným Bohu. Ježiš im vravel: „Veru, veru, hovorím vám: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Čo robí Otec, to robí podobne aj Syn. Veď Otec miluje Syna a ukazuje mu všetko, čo sám robí: a ukáže mu ešte väčšie skutky ako tieto, aby ste sa čudovali. Lebo ako Otec kriesi mŕtvych a oživuje, tak aj Syn oživuje koho chce. A Otec nikoho ani nesúdi, ale všetok súd odovzdal Synovi, aby si všetci ctili Syna tak, ako si ctia Otca. Kto si nectí Syna, nectí si ani Otca, ktorý ho poslal. Veru, veru, hovorím vám: Prichádza hodina, ba už je tu, keď mŕtvi počujú hlas Božieho Syna a tí, čo ho počujú, budú žiť. Lebo ako Otec má život sám v sebe, tak dal aj Synovi, aby mal život sám v sebe. A dal mu aj moc súdiť, pretože je Synom človeka.
Ježišove slová zo 17. verša, poslucháči chápali v tom význame, že Kristus staval sa na úroveň s Bohom. Kristus sa tomu nevzpiera, ale potvrdzuje a vyjasňuje svoju totožnosť s Bohom ako Otcom. Rovnosť v činnosti alebo rovnosť v prirodzenosti. Veľmi silno to prízvukuje v 21. verši hovoriac o Synovi, ktorý oživuje tých, ktorých chce.
Jn 10, 24 - 39 - Obstúpili ho Židia a hovorili mu: „Dokedy nás chceš držať v neistote?! Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene.“ Ježiš im odvetil: „Už som vám povedal, a neveríte. Svedčia o mne skutky, ktoré konám v mene svojho Otca, ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec. Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky. Ja a Otec sme jedno.“
Židia znova zdvihli kamene a chceli ho kameňovať. Ježiš im povedal: „Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca. Pre ktorý z nich ma kameňujete?!“ Židia mu odpovedali: „Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie, preto, že hoci si človek, robíš sa Bohom.“ Ježiš im vravel: „A nie je napísané vo vašom zákone: „Ja som povedal: Ste bohmi?“ Nuž ak nazval bohmi tých, ktorým bolo dané Božie slovo - a Písmo nemožno zrušiť! - , prečo vy hovoríte tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet: „Rúhaš sa“ za to, že som povedal: Som Boží Syn?! Ak nekonám skutky môjho Otca, neverte mi. Ale ak ich konám, keď už nechcete veriť mne, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že vo mne je Otec a ja v Otcovi!“ Preto ho zasa chceli chytiť, ale on sa vymkol z rúk.
V 30. verši výraz „jedno“ môžme chápať v dvojakom význame:
1./ Morálnom - jednota vôle a činnosti.
2./ Bytostnom - jednota prirodzenosti
Boh Otec a Ježiš sú bytostne jedno, majú tú istú spoločnú božskú prirodzenosť, hoci sa od seba odlišujú ako osoba od osoby.
Druhá možnosť je zdôraznená zvlášť v 38. verši, ktorý hovorí o prebývaní /bytí/ Syna v Otcovi. To bytie, prebývanie, je chápané cez Cirkev ako existenčný zväzok prirodzenosti.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Kristológia
Dátum pridania: | 19.10.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | memil | ||
Jazyk: | Počet slov: | 31 811 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 114.5 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 190m 50s |
Pomalé čítanie: | 286m 15s |
Podobné referáty
Kristológia | ZŠ | 2.9707 | 12409 slov |