1. 1. 3. Kristológia odôvodňovaná s Ježišovho pozemského života.
Ježiš zámerne kladie otázku o svojej totožnosti počas života na zemi. Nečaká na vzkriesenie, aby položil túto otázku. Možno s toho vyvodiť, že Ježiš poskytol svojim žiakom dosť údajov - tak slov, ako aj skutkov, aby im umožnil správnu odpoveď. Verejný Ježišov život bol natoľko výrečný, že bolo možné oň oprieť otázku viery. Ježiš kladie túto otázku a očakáva odpoveď. Ježišom vybraný čas na položenie otázky, hádže svetlo na niektoré súčasné diskúsie o základoch krostológie. Viera žiakov bola osvetlená zmŕtvychvstaním, ale svoje počiatky má už v Ježišovom pozemskom živote . Nedá sa udržať mienka, že zmŕtvychvstanie ako aj oslávený Pán, sú jediným východiskovým bodom a jediným základom kristológie. Ježišova modlitba za Petrovu vieru , ukazuje na to, že ide o podržanie a rozvoj tej viery, ktorá má svoj počiatok v Ježišovom pozemskom živote. Ježišov pozemský život sa nedá vylúčiť zo zjavenia Jeho celého tajomstva, keby podstata zjavenia toho tajomstva sa ohraničovala výlučne zmŕtvychvstaním, znamenalo by to, že Boh nemôže, alebo sa nechce zjaviť ináč, ako len v podmienkach vyšších od normalného ľudského života, mimo zákonov sveta, našich skúseností. Medzitým Ježiš dokázal, že zjavenie môže nájsť svoj dokonalý výraz vo všetkom podobnom našej zemskej existencii.
1. 1. 4. Kristológia zaangažovaná v tajomstve.
Ježišova otázka ukazuje, že problém je pre všetkých ľudí do takej miery, akou mierou oni s Ním prichádzajú do kontaktu. Ježiš sa ich najsamprv pýta, čo si myslia ľudia - Mt 16, 13; Mk 8, 27; Lk 9, 18 - na tému Jeho totožnosti. Bude to problém pre všetkých, ktorí prijímajú Posolstvo Evanjelií. V tom zmysle sa kristológia dotýka každého človeka. Sama otázka, ako taká, zdá sa, akoby sugerovala existenciu akéhosi tajomstva. Normálne v medziľudských vzťahoch nemáme takých otázok, ľudia sa považujú za ľudí a koniec. Ježišova otázka dáva už možnosti si myslieť, že v ľudských pocitoch môže ísť o kohosi viacej než len o obyčajného človeka, tiež sa zdá, že ide o vovedenie do tajomstva. Spôsob, akým bola otázka sformulovaná potvrdzuje orientáciu na tajomstvo. U Matúša otázka znie: "Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?" Mt 16, 13. Výraz "Syn človeka", málo zrozumiteľný pre spoločníkov, zdá sa, akoby chcel upriamiť ich pozornosť na akési osobné tajomstvo. Táto otázka konečne zakladá akúsi vyššiu totožnosť, od čisto ľudského pôvodu. Ľudský pôvod by bol dobre známy a nerobil by žiadny problém. Ježišova otázka sa nevzťahuje na pozemský pôvod, ale nabáda k prekročeniu toho, čo sa o Ňom vie ako o človekovi a o Jeho pozemskej rodine.
1. 2. Prvé kristologické vyznanie.
1. 2. 1. Petrova odpoveď.
Petrova odpoveď je zreferovaná s menšímy obmenami u všetkých troch synoptykov:
"Ty si Mesiáš, Syn živého Boha." - Mt 16, 16.
"Ty si Mesiáš." - Mk 8, 29.
"Za Božieho Mesiáša." - Lk 9, 20.
Zdá sa, že najviac pôvodna je Markova forma. Neznamená to, že Matúšova a Lukášova forma sú bez hodnoty. Môžu byť výrazom, akéjsi neskoršej osobnej tradície v pomere k Markovej. Markov Mesiáš, zvýrazňuje splnenie očakávania Izraela, čo je doplnené u Lukáša slovom "Boží", čo poukazuje jednoznačne na Jeho Božský pôvod. U Matúša máme ešte dva tituly: "Syn Živého Boha". Pravdepodobnosť takej odpovede nachádza svoje potvrdenie vo veľkňazovej otázke počas procesu: "či si Mesiáš, Boží Syn" - Mt 26, 63. S tejto kňazskej otázky vyplýva, že Ježiš tak rozprával a postupoval, akoby bol Mesiášom a Božím Synom.
Ak Ježišoví vrahovia postrehli Jeho nárok, o to viac mohli a boli povinní ho postrehnúť jeho žiaci. Nič mimoriadne, ak Peter dal svedectvo o svojom presvedčení a presvedčení iních žiakov. Nie je dôkladnejší spôsob ako definovať význam, aký Peter vložil do slovného zvratu "Syn Boží". Toto slovné spojenie mohlo vyrásť zo svedectva, aké bolo dostupne žiakom - Ježišovej synovskej postavy voči Bohu. Žiaci neboli v stave tento význam vysvetliť dokonca a nechali ho ako čosi, čo najlepšie vie sám Ježiš, keď sa obracia k Bohu "Otče", "Abba". Ježišovi žiaci nemali ambícií preniknúť do samej podstaty toho všetkého, čo Ježiš postupne zjavoval, tak vo svojej reči, ako aj vo svojom správaní.
Tu sa ukazuje podstatná vlastnosť kristológie. Viera sa usiluje vyjadriť to, čo Ježiš odkryl v sebe samom, usiluje sa robiť to v konkrétnej miere, ale bez možnosti vyčerpania do dna bohatstva podstaty. Táto nemožnosť dôjsť do definitívnych hĺbin vyplýva z toho, že Boh je prítomný v Ježišovi, ktorého nemôžme zatvoriť /zamknúť/ v akomkoľvek ľudskom výraze. Výraz je nutný pre vývoj viery. Úlohou Kristológie je hľadanie najlepšieho spôsobu vyjadrenia - za pomoci slovnej formulácie - Boha zjaveného v Ježišovi.
1. 2. 2. Definitívne a jediné vyznanie viery.
Okrem svojich nedokonalostí, Petrové vyznanie viery je pravdivé. Dôkladne vyjadruje, kto je Ježiš, na čo ukazuje súhlasna Ježišova reakcia. Z toho vychádza, že ľudské vyjadrenie je schopné osvetliť skutočné obrysy Ježišovej osoby. Dokazuje to, že slovne tvrdenia v Kristológii majú svoj význam pre výraz viery. /pomenovanie/.
Petrove vyznanie viery má definitívnu hodnotu, ani keď on sám nepochopil hĺbku svojich vlastných slov. Ostali potvrdené samotným Ježišom pred židovským tribunálom a neskôr potvrdené zmŕtvychvstaním a oslávením.
Petrovo vyznanie bolo zložené v mene žiakov, bolo jediným a spoločným vyznaním celej skupiny. Bolo zložené ako výraz viery protiviacej sa názorom rozsievanymi ľuďmi "z vnútra". V cirkvi to má byť stále tak. Vyznanie viery v Ježiša Krista má stále odlíšiť Cirkev od všetkých skupín "z vnútra", ktoré plodia rozličné mienky o Ježišovi.
DYNAMIZMUS VIERY A METODOLOGICKA OPCJA
1. Kristológia "z hora" a kristológia "z dola".
Odlišnosti v metódach sa ukazali v opozícii medzi kristológiou "z hora" a kristológiou "z dola". Rozdielnosť týchto dvoch typov kristológie pochádza z protestantských kruhov.
Slovne vyjadrenia "z hora" a "z dola", môžu mať rôzny význam.
V diskúzii medzi tými dvoma tendenciami, patrí sa vyznačiť dva metodologické problémy.
Prvý je spätý s druhom poznania, ktoré má slúžiť za základňu pre kristológiu. Má sa kristológia opierať o tvrdenie viery a o slávnostné ohlasovanie, berúc ich za vyššie a nevovádzajúce do akéhokoľvek historického zdôvodnenia, či má hľadať základy v historickom Ježišovi a v historických správach o Ňom?
Druhý problém sa dotýka skutočnosti vzatej do úvahy, či treba vychádzať od Kristovho božstva, aby sa došlo k jeho človečenstvu, a aj obrátene, či treba vychádzať od človečenstva, aby sa došlo k božstvu?
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Kristológia
Dátum pridania: | 19.10.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | memil | ||
Jazyk: | Počet slov: | 31 811 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 114.5 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 190m 50s |
Pomalé čítanie: | 286m 15s |
Podobné referáty
Kristológia | ZŠ | 2.9707 | 12409 slov |