Z úst kresťanov sa dozvieme buď, že nevedia, kto Rastafariáni sú alebo že je to nejaká sekta. Väčšinou však vôbec nevedia, avšak na informáciu že Rastafariáni uctievajú nežijúceho etiópskeho cisára reagujú väčšinou celkom rozpačite. Prečo aj nie? Oni majú svoju vieru, ktorá je rastovskej veľmi podobná avšak líši sa vo viacerých aspektoch. Robert Roskind raz povedal :“Nie je dôležité či sa modlíš ku Kristovi, Rastafarimu, Allahovi alebo Brahmovi, najdôležitejšie je, skrze koho si sa naučil milovať jedinou, univerzálnou a zjednocujúcou láskou (One Love).“ Niektorí sa domnievajú, že pre Rastov je iba alternatívou pre podobu Spasiteľa. Sám Selassie sa nikdy ku svojmu božstvu neprihlásil, pretože bol kresťanom.

Rastafariánstvo je jedným z najtolerantnejších a najliberálnejších náboženstiev vôbec. Uznávajú existenciu všetkých ostatných náboženstiev, pretože ich hlavným heslom je „One Love“, nehladiac na rasu, vyznanie a presvedčenie. Na nabádanie národa k úcte ku svojej kultúre kladú Rastovia obzvlášť veľký dôraz. Liberálnosť rastafariánstva spočíva v tom, že ani prísne stravovacie a iné zásady nie sú pre všetkých záväzné. Dôraz je kladený hlavne na slobodnú vôľu, pretože nemá zmysel čokoľvek vyznávať s donútením. Teraz niečo o znakoch obyčajného Rastamana.

Prvým je stravovanie. Pre Rastov je typický spôsob stravovanie tzv. “Ital“ dieta, čo v rastovském žargóne znamená „čistý“ teda obdoba židovského „kóšer.“ Zo stravy je vylúčené mäso, mäkkýši, nešupinaté ryby, morský dravci, alkohol, tabak a dokonca korenie a soľ. V zásade ide o to, neužívať nič, čo mysli alebo telu iba škodí. Nekompromisný postoj zastávajú Rastovia ku všetkým drogám okrem čistej ganji. Druhým znakom je vzhľad. Odev býva najčastejšie z prírodných materiálov, vždy však ozdobený farbami Etiópie, resp. Afriky- červenou, zelenou a zlatou. Zaujímavý je fakt, že nielen Rastafariáni, ale údajne Afričania obecne nazývajú Afriku Etiópiou, Afrika má byť len názov zavedený Európanmi. Dlhé vlasy si pletú do dreadlockov. Dready nosia podľa ich objemu v rôzne veľkých pletených bavlnených čiapkach väčšinou v afrických farbách. Dôležitým doplnkom rastafariánskej viery je marihuana (v jazyku Rastov ganja, kaya, weed, herb, sinsemilla, lambsbread atd.), ktorá pri obradoch slúži pre komunikáciu s Jahom a zjednocuje ľud. Jej užívanie je teda čisto rituálneho meditačného charakteru, čím sa líši od našej (babylonskej) „trávnej“ pakultúry. Božský pôvod ganji potvrdzuje ich Biblia. Podľa mýtu sa prvýkrát objavila marihuana na Šalamúnovom hrobe, teda ja považovaná za božský dar.Takto sa teda dá stručne zhrnúť neznáme pozadie pojmu ako ganja, Rastaman, dreadlock, Babylon, životná práca Boba Marleyho, Petra Tosha a ďalších Rastafariánov- misionárov a aspoň sa dotknúť zdroja ich inšpirácii v kúzelnej mystike jamajského vidieka nasýteného legendami zo starej Afriky, biblickými príbehmi a taktiež drsné reality nielen Tretieho sveta, kde sa dennodenne odvíja skutočný zápas s Babylonom o prežitie.